Životopis

"Bazovského dielo je národným spevom, zasnenou ľudovou baladou, ktorá vychádza zo slovenského života a tlmočí ducha slovenskej zeme, z ktorej umelec vyšiel... "

(Ľudovít Medvecký v denníku Smer 8.6.1973)

M. A. Bazovský a súrodenci 1899 - Narodil sa 11. januára v Turanoch nad Váhom (okres Martin) v rodine učiteľa, redaktora a prekladateľa Kolomana Bazovského. Mal troch súrodencov - Oľgu, Ivana a Vladimíra.

1909 - Začína študovať na maďarskom štátnom gymnáziu v Budapešti.

1919 - Prijímajú ho na Štátnu obchodnú školu v Dolnom Kubíne, kde o tri roky zmaturuje.

1916 - 1918 - Vráti sa na gymnázium do Budapešti, štúdium úspešne ukončí, zloží prijímaciu skúšku na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti (prof. I. Réti)

1919 - Po vzniku Československa sa hlási na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, študuje v prípravke prof. J. Loukotu.

1921 - Študuje na súkromnej maliarskej škole u prof. Deluga vo Viedni, pokračuje v štúdiu na AVU v Prahe u profesorov V. Bukovca, M. Prinera, J. Obrovského a M. Švabinského.

1924 - Po absolutóriu na AVU v Prahe sa vracia do Turian; na poschodí miestneho hostinca si zriadi svoj prvý ateliér; kreslí a maľuje zväčša v plenéri (Orava, Zázrivá, Terchová).

1928 - V Ľubochni otvára svoju prvú súbornú výstavu - pastely s vidieckou tematikou, nemajú očakávaný komerčný úspech.

1929 - Spolužiak Janko Alexy prichádza za ním do Turian, aby ho nadchol pre maľovanie na hornom Liptove a maliarske skusy v zahraničí. Do Paríža cestuje len so Zolom Palugyayom; v Príži Bazovského zaujme francúzska moderna, osobitne dielo P. Gauguina a tiež staré egyptské umenie. V Grand Chaumiér návštevuje kurz kreslenia aktu. Na jeseň sa v trojici (Bazovský, Alexy, Palugayay)vydávajú na pravidelné potulky po strednom a severnom Slovensku. Začína sa intenzívne obdobie zobrazovania témy Slovenska. Bazovský v maľbe a kresbe rieši problémy abstrahovania a fragmentizácie reality. Farebný kolorit je značne redukovaný do tmavomodrých, tmavozelených, sivých alebo zemitých tónov, prislúcha mu baladický tón. Sám o tom hovorí: „Obraz mi je vystihnutím pravdy. Všetko čo tu vidíte to je do farieb a tvarov prenesená slovenská skutočnosť. Pot sedliackej roboty, neutešenosť neprebudených duší, jesenné nálady našich vrchov a smútky našich osudov... hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu, jeho interiér, nie povrch."

1931 - Sťahuje sa do nového ateliéru v obytných domoch Tatra banky v Martine, v susednom ateliéri sa usadí Alexy. Spolu s ním intenzívne maľuje v Heľpe a Detve. V kresbách i olejoch ustupuje statickosť a symetria v prospech dynamickej kompozície. Baladicko-pochmúrnej inotácii svojich diel dáva intenzívnejší farebný, tvarový a predovšetkým kompozičný akcent.

M. A. Bazovský v Paríži 1932 - 1933 - S Jankom Alexym cestuje do Poľska. Dokončujú stavbu Slovenského národného múzea v Martine, v ktorej následne otvárajú Národnú galériu slovenskú aj s jeho obrazmi. Maliarsky výber vystavuje spolu s dielami Martina Benku a sochárov Vojtech Ihriského a Ladislava Majerského.

1934 - Bazovský spolu so Zolom Palugyayom maľuje vo Vysokých Tatrách; príležitostne navštevuje Piešťany a tamojšiu Alexyho umeleckú kolóniu. Opúšťa koncepciu monumetalizácie krajiny a človeka. Namiesto baldickosti a redukovanosti farebnej škály nastupujú lyrické akordy v zelených, žltých a fialových tónoch. Farba sa stáva tým najspoľahlivejším tlmočníkom pocitov v mene lyrického imperatívu. Lyrická improvizácia s lineárnosťou a plošnosťou súvisí s prijatím zásad fullovsko-galandovskej výrazovej koncepcie avšak v svojbytnej interpretácii.

1935 - Stáva sa členom Združenia slovenských umelcov; samostatne vystavuje v Prahe (Elán).

1936 - V lete maľuje v Dalmácii; vystavuje na Bienále v Benátkach; zúčastňuje sa na kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. V tvorbe využíva maliarsku skratku a pôsobivou emotívnosťou vytvára nenapodobiteľný svet obrazových básní intímnej lyriky.

1937 - Bol na študijnom pobyte na juhu Jadranského pobrežia, vo Švédsku, Poľsku a v Budapešti. Vracia sa maľovať na Heľpu a Horehronie. Na doporučenie Josefa Čapka ho prezident T.G. Masaryk pozýva do svojho domu v Bystričke.

1939 - Berie si za manželku Annu rodenú Rásztokayovú z Čemíc (1909-1972).

1940 - 1941 - Dokončuje obrazy z prostredia Jadranu a z maľovania na Orave a Horehroní.

1942 - Denník gardista útočí na „jeho výstavného komisára" Karola Vaculíka; je ohrozená bazovského súborná výstava v bratislavskom Dome umenia. V maliarskej tvorbe zanecháva vidiecky motív a sústreďuje sa na zobrazenie mestskej periférie. Farebná paleta je temnejšia, okrem zemitých tónov využíva farbu „Caput mortua", ktorá sa bude nástojčivo objavovať aj v nadchádzajúcom diele.

1943 - Tatra banka predala domy miestnej stoličkovej továrni v Martine a noví majitelia, chcú vysťahovať umelcov z ateliérov.

1944 - 1945 - Vážne ochorie, maľuje len sporadicky. Viac kreslí, ako maľuje. Okrem kresieb využíva techniku tempery a gvašu. Prostredníctvom zátiší objavuje poéziu všednej každodennosti.

1946 - Stane sa nakrátko členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V maľbe sa sústreďuje na analýzu tvaru so širokou kontúrou.

1947 - 1948 - Za maliarsku tvorbu (Zátišie 1947) mu udelia cenu Povereníctva školstva. Dozrieva v ňom maliarsky záujem o Oravu (Malatiná, Osádky, Vyšný Kubín, Veličná). Umelecké spolky a združenia zanikajú, následníctvo preberá Svaz československých výtvarných umelcov na Slovensku so slovenskou národnou sekciou.

M. A. Bazovský - portrét 1949 - I. Zjazd slovenských maliarov, sochárov, grafikov a architektov ako jedine prístupnú platformu umeleckej tvorby vyhlasuje metódu socialistického realizmu.

1950 - SNG prvýkrát zakúpila dielo Miloša Alexandra Bazovského - Lazník (1927)

1951 - Dostáva výpoveď z ateliéru v Martine. Koncom roku mu zabavujú 78 obrazov pre nedoplatok daní. Diela sa majú predať na daňovej dražbe.

1952 - 1953 - Na pozvanie maliara Ernesta Zmetáka sa utiahne na Oravu. Zmysel vlastnej existencie nachádza iba v práci. Farebná paleta sa na jeho olejoch výrazne rozžiarila. Začína experimentovať. Ako podkladovú plochu využíva staršie pomaľované plátna a lepenky, na ktorých vytvára bohatý svet štruktúr, čím sa mu otvára cesta k imaginácii a symbolu.

1954 - Pripravuje samostatnú výstavu v Martine a Bratislave, ťažko sa vyrovnáva s úlohami socialistického realizmu. Pokračuje vo svojich tvorivých experimentoch s farbou. Farebnú hmotu vrství a podsypáva pieskom.

1954 - 1955 - Šťastné pracovné leto zažíva s manželkou Anikou v Žaškove. Tu ho postihne záškrt.

1956 - 1957 - Pracuje len sporadicky. Farba získava v jeho tvorbe dominantnú emotívnu a metaforickú podobu. Zostáva preňho tým najspoľahlivejším tlmočníkom vlastných pocitov. Sám o tom píše: „Trpím na delirium colorans..." priam symbolicky sa lúči so svojim ateliérom v obraze Samota - Vtáci odlietajú (1957).

1957 - Zamestnáva ho hľadanie bytu a ateliéru. Spolu s manželkou sa sťahuje do Čemíc. Choroba mu už nedovolí pracovať: „Len najväčšia láska k umeniu ma drží ešte na tomto svete - pre ľudí by som sa už dávno bol zmárnil."

1958 - Karol Vaculík presadí na medzinárodnú prehliadku výtvarného umenia do Benátok jedenásť Bazovského obrazov.

1959 - Pri príležitosti 60. narodenín mu napísalo veľa gratulantov. Karol Vaculík pripravuje pre SNG v Bratislave výstavu Bazovského životného diela.

1960 - Uskutočnila sa výstava „Miloš Alexander Bazovský - Životné dielo" v SNG v Bratislave.

1961 - Vymenovali ho zaslúžilým umelcom.

1962 - Sťahuje sa do Trenčína na Kukučínovu ulicu č. 49.

1964 - Vymenovali ho národným umelcom.

Hrobka M. A. Bazovského na mestskom cintoríne v Trenčíne 1965 - 1967 - Vo vydavateľstve Tatran vychádza monografia „Miloš Alexander Bazovský" od Karola Vaculíka. Pre postupujúcu chorobu, už len zriedka kreslí a maľuje, vracia sa k motívom „samoty so stromom".