Igor Piačka: Zápas

Igor Piačka: Zápas

2005, olej, ceruza na plátne, inv. číslo: O-1662
nadobudnuté: 10.12.2013

Maliar, grafik a ilustrátor Igor Piačka, patrí k výrazným predstaviteľom strednej generácie súčasnej výtvarnej scény na Slovensku. Narodil sa 8. októbra 1962 v českom Třebíči. Vyrastal vo Vrbovom pri Piešťanoch. Od roku 1988 žije a tvorí v Pezinku.

V rokoch 1983 – 1989 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v na oddelení voľnej grafiky a knižnej tvorby u prof. Albína Brunovského a docentov Ivana Rumanského Juraja Lebiša a Karola Ondreičku. Počas štúdia, v rokoch 1987 – 1988 absolvoval študijný pobyt na Academii Rozale des Beaux Arts v Bruseli. V rokoch 1990 – 2003 pôsobil na Katedre grafiky VŠVU u prof. Dušana Kállaya, kde viedol kurz figurálnej kresby.

Igor Piačka sa venuje grafike, maľbe, kresbe, ex libris, ilustrácii a známkovej tvorbe. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení doma i v zahraničí. Od ocenenia za najkrajšiu knihu Československa (1986), Cenu Matice slovenskej (1990), cez Cenu Martina Benku (1993), 1. cenu Best in Category – Painting – Výstava umeleckých miniatúr – Toronto, Kanada (1997), Cenu sponzorov – Sapporo, Japonsko (2000) až po ocenenie na Svetovej výstave Expo 2005 v Aichi v Japonsku a i.

Igor Piačka sa zúčastnil množstva kolektívnych výstav na Slovensku i vo svete a tiež viac ako 80 krát vystavoval samostatne. Je autorom viac ako 20 - tich poštových známok a ilustrátorom 40-tich knižných titulov. V roku 2012 získal Cenu ministerstva kultúry SR za ilustrácie poslednej, ôsmej časti príbehov Tisíc a jedna noc (Vydavateľstvo Ikar , 2011).

Od roku 1996 je členom Združenia grafikov G bod, Spolku grafikov, Sdružení Hollar.

Jeho tvorba je predmetom záujmu zberateľov doma i za hranicami a je súčasťou zbierok slovenských i zahraničných štátnych i súkromných galérií.

Dielo „ ZÁPAS" bolo do umeleckej zbierky galérie získané vďaka úspešnému grantu z Ministerstva kultúry SR z autorskej výstavy umelca, ktorá sa uskutočnila v Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne v termíne 7.9 – 14.10. 2012 pod názvom :

Igor Piačka : V polčase (maľba, grafika, ex libris, ilustrácia, poštová známka).

Táto veľkoformátová maľba zásadným spôsobom charakterizuje aktuálnu maliarsku tvorbu významného slovenského umelca.

Ako žiak grafickej školy Albína Brunovského si Igor Piačka pri svojej tvorbe osvojil predovšetkým precíznosť, perfekcionizmus a výsostnú koncentráciu. Zároveň si však zachoval vlastnú originalitu a neopakovateľnú jedinečnosť svojho výtvarného prejavu, sústredeného primárne na figurálnu tvorbu a predovšetkým akt. Najmä v maľbách koncentruje svoje figúry do vášnivých, často eroticky vyzývavých a expresívnych podôb. Metaforicky tak poukazuje na rozporuplnosť a rozmanitosť života a sveta okolo seba.

Pre Piačkovu tvorbu je charakteristická predovšetkým odvážna expresia a dramatická vypätosť jeho vášnivých figurálnych kompozícií, ako akási paralela súčasného, zrýchleného víru a divo pulzujúceho tepu života.

Dielo Zápas predstavuje bravúrnu kombináciu kresby ceruzou a expresívnej, vášnivej pastóznej maľby. Igor Piačka ako talentovaný vynikajúci kresliar predviedol na veľkom maliarskom plátne vášnivý zápas emócií, dvoch zápasiacich ľudských tiel. Maľba patrí do veľmi vydarenej série obdobných kresbomalieb autora z prvého desaťročia tretieho tisícročia.

Výtvarný teoretik Ivan Jančár, ktorý sa zaoberá Piačkovou tvorbou, napísal, že autor sa v týchto kresbomaľbách „necháva uniesť spontánnosťou abstraktnej maľby, ale zároveň neprekračuje danú obrysovú líniu a na jej hraniciach usekáva zo svojho prudkého gesta. Má to však aj zvláštny účinok. Takto koncipovaná figúra nemá žiadne fyziognomické znaky, je vlastne zhmotnenou energiou. Popri nej v týchto maľbách vytvára postavy s takmer alabastrovou pokožkou, ktoré sú trochu ilúziou, trochu snom a trochu prchavou skutočnosťou. Je však pozoruhodné, že tieto kontrasty nie sú v protiklade, ale vytvárajú skôr syntézu alebo inú podobu tej istej ľudskej stránky. A mne sa tieto priezračné postavy trochu zdajú ako naši anjeli".

V prípade diela z majetku trenčianskej galérie, do popredia vystupuje skutočnosť, že kým u autora sa v tomto cykle kresbomalieb stretávame s preferovanými, často do priehľadného závoja zahalenými ženskými figúrami, v tomto prípade dominuje svalnatá nahá mužská postava až v renesančne dokonalom stvárnení. Obraz akoby evokoval boj dobra so zlom. V kombinácii s čistým bielym pozadím, kompozícia akoby svojou statickosťou vystupovala z dvojrozmerného obrazu do priestoru sochárskeho diela. V akomsi urputnom zápase dobra zo zlom symbolizuje rozporuplnosť a intenzívnu polarizáciu nášho sveta.

A zároveň svojím estetickým pôsobením a umeleckým vyžarovaním je presvedčivým dôkazom o výnimočnom kresliarskom i výtvarnom talente autora diela.

Ela Porubänová