Imro Weiner-Kráľ: Pltníkov sen, 1937

Imro Weiner - Kráľ
Pltníkov sen, 1937
Olej na plátne, 68x54,5
I.čislo: O 903
Nadobudnuté: 26.11.1979

Imro Weiner - Kráľ  (1901 Považská Bystrica – 1978 Bratislava) je významným slovenským maliarom, prvým predstaviteľom medzivojnového surrealizmu.
Od roku 1919 študuje na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe a krátky čas aj na Českom vysokom učení technickom (architektúra). V roku 1922 pokračuje v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Düsseldorfe, v roku 1923 v Berlíne a v roku 1924 v Paríži, ktoré bolo pre neho rozhodujúce. Absolvuje niekoľko študijných pobytov v Paríži (1930, 1937), Berlíne a Dessau (Bauhaus, 1930).
V roku 1939 odchádza do Paríža, kde sa zapája do protifašistického odboja a začína používať pseudonym Kráľ. V roku 1947 dostáva francúzske štátne vyznamenanie za účasť v odboji, no v roku 1950 je vyhostený z krajiny. Začína striedavo žiť v Prahe a rodnej Považskej Bystrici. Pre ilegálne prekročenie hraníc je na sedem mesiacov uväznený, ale i vo väzení maľuje - 45 obrazov (socialistický realizmus). Od roku 1961 sa trvalo usadí v Bratislave, kde v roku 1978 zomiera.
Venoval sa maľbe, kresbe a grafike. Jeho tvorba v sebe odráža celú škálu rôznych výrazov európskych umeleckých myslení. Bol ovplyvnený expresionizmom, Chagallovým poetizmom, kubizmom, ale hlavne surrealizmom, ktorému dal weinerovskú podobu.
Umelcove diela z polovice dvadsiatych rokov majú výraznú črtu satiry a grotesknosti. V polovici 30. rokov nastupuje baladický tón. Neskôr sa stupňuje podiel lyrickosti. 
Ako sám autor vypovedá, vo svojom diele vždy rovnocenne spája myšlienku, cit a techniku.
V jeho plátnach sa spájajú neraz dva a viac motívov, alebo naopak sú dôsledne jednomotívové plné metafor. Nemaľuje vzťahy medzi vecami v ich vonkajšej podobe, ale vzťahy medzi ich obrazmi vo svojom vedomí a predstavivosti. To, čo kedysi videl, stalo sa mu vidinou. Maľuje to, čo vidí, ale aj svoje vidiny. Jeho obrazy pozostávajú zo sna a skutočnosti. Sú kúskami jeho srdca, výpoveďou, denníkovým vyznaním. Spája v nich skúsenosť, spomienky, sny, lásku i bolesť, imaginárnosť a realitu. Imro Weiner - Kráľ miloval Slovensko i francúzsku krajinu. Jeho magické obrazy sú plné príbehov. Objavíme v nich slovenské vrchy, rodný kopec Manín, vidiecke ženy, v ktorých videl nežné pozemské madony, prírodu v kopcoch, vo vode, ale i v lúčnom kvietku, francúzske katedrály, Bretónsko, ale nezabudol aj na sociálne témy, súčasné otázky ľudstva, kontakt so životom, úniky a zákutia života, bezmocnosť a zlovestné znamenia vojny a utrpenia.
Je to osobitý weinerovský svet.  V niektorých dielach zachytáva svetelno-farebné odlišnosti plôch v kontraste s pevnou kompozíciou obrazu. Má zmysel pre detail, jemnosť i robustné tvary. Jeho surrealisticko-poetický výtvarný prejav prezentuje ženský akt, otvorené dvere, nežný kvet, plávajúce oblaky, kvapka vody, slepé oči, torzá, postavy bez tváre, levitujúce predmety, prelínanie času...
Imro Weiner - Kráľ vytvoril množstvo neobyčajných diel, cyklov, prostredníctvom ktorých môžeme nazrieť do jeho magického sveta. Bol jedným z mladšej generácie zakladateľov slovenského moderného maliarstva. V roku 2011 vzniklo v jeho rodnom meste Považskej Bystrici občianske združenie Spolok priateľov Imra Weinera-Kráľa, ktoré sa snaží jeho tvorbu a odkaz ďalej prezentovať.
V roku 1936 spolu s priateľom, maliarom Františkom Malým usporiadali výstavu, ktorá je považovaná za oficiálny nástup surrealizmu v slovenskom umení, surrealizmu, ktorý autor nazýva "slovenský poetizmus". A práve z tohto obdobia, plodných tridsiatych rokov, pochádza aj tento obraz.
Olejomaľba Pltníkov sen patrí medzi významné diela medzivojnového surrealistického obdobia, kde dej je vytvorený netradičným ponímaním - skladaním viacerých perspektív, časových rovín, sna, spomienok a poznanej skutočnosti. Použitý poetizmus umožnil spojenie časovo a priestorovo vzdialených, ale navzájom súvisiacich motívov.
Kompozícia obrazu nie je vytvorená klasickou konštrukciou. Priestor nie je odrazom reality, ale je priestorom predstavy, imaginácie, ktorý maliarovi dovoľuje narábať s vecnosťou, proporciami, vzťahmi predmetov na plátne. Deje sú splietané, niečo akoby lietalo, niečo stojí pevne na zemi. Prelínaním obrazov – príbehov (obraz žien a obraz pltníka), transparentnosťou, nedokončením tvarov vytvára dojem veľkej dynamiky. Viacpriestorovosť nám umocňuje svetelné predelenie obrazu.
Aký je sen pltníka? O čom sníva? Je to namaľované na obraze? Čo zachytil maliar na plátne?
V prvej línií je zobrazené mladé dvanásťročné plavovlasé dievča s kvetmi vo vlasoch. Je to maliarova často zobrazovaná spomienka na jeho mladosť a stretnutia s horskou panorámou.
Dve stojace ženy, poodhalená a úplne nahá, sú intímnym lyrickým motívom, citom nehy, lásky, sexuálnej symboliky. Kto sú tie ženy? Majú mená, alebo je to len predstava. Sú to dve rôzne ženy, alebo tá istá v rôznych časových obdobiach? Staršia, odetá do prostého vidieckeho odevu, má zrobené ruky, v ktorých drží nádobu. Kontrastom je nahé telo mladej krásnej ženy.
Samotný pltník je na obraze v diaľke. Oproti postavám žien je malých rozmerov. Splavuje rieku v tichej samote vody. Každodenná práca, samota so snami. Na plti je jeden človek. Postava bez hlavy. Neznámy v obleku. Tajomný cudzinec, ktorý chcel len previesť na druhú stranu. Bez vzťahu k pltníkovi. Z iného sveta. Obraz dopĺňa prostredie hôr a oravskej dediny. Weinerovské domy, rieka, ktorá tečie, vrchovitá krajina.
Základnou farbou je modrá, belasá, ktorú Imro Weiner - Kráľ považuje za symbol slovenskej krajiny. Hnedé odtiene rodnej zeme a dreveníc, sukňa ženy zosilňujú pocit z modrej. Nebo bez oblakov sa svojou farbou prelieva s riekou. Iba svetelný lúč akoby rozdeľoval obraz na plochy, samostatné deje. Realitu a sen. Takmer neskutočný, imaginatívne pôsobiaci priestor a až naturalisticko videné veci. V postavách a zobrazených predmetoch zaujmú aj detaily. Oči žien sú tmavé, prázdne, bez života. Vyjadrujú vnútorné svetlo a duchovnú osvietenosť.
Ďalším detailom je kvet, veniec vo vlasoch dievčaťa, nežnosť a krása slovenskej prírody, ktorú vkladal maliar do svojich diel zo slovenského i francúzskeho prostredia.
Línie sú pevné a jemné, rukopis je voľný a pokojný. Všetky veci kompozície obrazu vytvárajú jeden celok, dopĺňajú sa, nerušia. Aký máte pocit vy?
V kontexte k ostatným dielam Weinera – Kráľa už v roku 1934 namaľoval podobný obraz „Ráchovo“, nesprávne označovaný ako Sen pltníka. Tieto obrazy spájajú podobné prvky, postavy, fragmenty.
Imro Weiner - Kráľ sa vo svojich dielach snažil zachytiť nielen videnú realitu, ale aj svet bdenia a spánku, čo vidno na povrchu, ale aj to, čo skrývame v podvedomí. A o tom je aj tento obraz. Sen pltníka. A aký je váš sen?

Mgr. Monika Drocárová