Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

FIZEL Jozef (1932 – 1998)

Jozef Fizel sa narodil 21. mája 1932 v Martine a zomrel 23.augusta 1998 v Trenčíne ŠŠtudoval na Gymnáziu v Martine ( 1948 – 1952 ) a Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor figurálneho sochárstva – prof. J. Kostka, R. Pribiš, F. Štefunko ( 1952 – 1958 ).
Ťažiskom takmer štyridsaťročnej tvorby Jozefa Fizela, popri významných realizáciách v architektúre (pamätník umučených v druhej svetovej vojne na Brezine v Trenčíne  bola vždy komorná plastika. Citový svet aj zmyslovo-racionálne jadro i myšlienkové zázemie Jozefa Fizela vyvieralo z vlastného prežitia. Zmysel jeho diel je predovšetkým v poznaní podstaty ľudského bytia, v poznaní človeka v jeho totalite a prirodzenosti, v metamorfózach žitia, v zložitých vzťahoch i protirečeniach života. Fizelova tvorba našla svoje intímne zázemie v stvárnení myšlienky vplyvom zosilnenia citových väzieb. Dimenzie monumentálneho cítenia prenášal do komorne koncipovaných ženských torz, ľudské telo sa pre neho stávalo prostriedkom na vyjadrenie myšlienok intímneho a spoločenského sveta. Motív ženy v najrozličnejších variáciách – akt, symbol, alegória, žena zobrazená v širších citových, duchovných a spoločensko-historických súvislostiach – nachádzal svoj odraz v sochárovom diele. Fizel chápal svoj vzťah k žene predovšetkým ako k predmetu umeleckej výpovede, objavujúc nové výtvarné znázornenie a analyzujúc nové výtvarné varianty, formy a výraz. Ďalej tiež ako prostriedok hlbšieho myšlienkového zámeru, hľadajúceho v makrosvete nášho bytia jeho pozitívne a negatívne stránky a napokon ako filozofujúci pohľad človeka pokúšajúceho sa definovať svoj vzťah k týmto stránkam bytia. Krehká krása obnažených ženských postáv emotívne manifestuje autorov cit pre materiál. Len subtílna linka zľahka vyrytá do kameňa, naznačuje významové detaily v elegantne vertikálne predimenzovanom tvare sochy. Mlčanlivé kamenné solitéry Jozefa Fizela sú plné magickej tajuplnosti a mlčanlivých vyznaní.