Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

História v skratke

1969   

15. 2. bola zriadená okresná galéria ako kultúrno-výchovné zariadenie ONV v Trenčíne. Hlavnými iniciátormi jej vzniku popri Ladislavovi Moškovi boli akademickí maliari S. Abel, A. Barčík, akademickí sochári J. Fizel, V. Kompánek, A. Rudavský a ďalší.

Výstavné priestory v Delovej bašte Trenčianskeho hradu.

1969   

1. 2. bol vymenovaný do funkcie riaditeľa Ladislav Moško. Nakoľko na počiatku svojej existencie nemala galéria vlastné priestory, jej dočasným sídlom sa stali priestory Trenčianskeho múzea. Zároveň Okresným národným výborom v Trenčíne boli galérii  vyčlenené priestory v budove SPŠ stavebnej (bývalý piaristický kláštor na Mierovom námestí), priamo v historickom centre mesta a bolo odsúhlasené  jej  pomenovanie  na  Galériu národného umelca M. A. Bazovského.

Už od založenia galérie bola stanovená i jej profilácia, ktorá sa premietla najmä do výstavnej a akvizičnej činnosti, ale aj do ďalších odborných aktivít. Bola to orientácia na slovenské výtvarné umenie 20. storočia, na výtvarné umenie trenčianskeho regiónu a na tvorbu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej výtvarnej kultúry – Miloša Alexandra Bazovského. Umelca, ktorého meno nesie galéria vo svojom názve, a ktorý posledné roky svojho bohatého a zložitého života prežil práve v Trenčíne (1962-1968).     

Prvou výstavou, ktorú galéria uskutočnila, bol Trenčín III. – Výber zo súčasnej slovenskej grafiky, inštalovanou v Delovej bašte Trenčianskeho hradu. Prvou zahraničnou prezentáciou bola výstava Trenčianski výtvarníci v Juhoslávii.

1972   

S účinnosťou od 1. 1.  prešla galéria do riadenia Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave a s touto zmenou súviselo aj jej premenovanie na Oblastnú galériu Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.               

1972   

Uskutočnila sa I. celoslovenská výstava výtvarných prác pionierov.       

1972-73         

Galéria kúpou z pozostalosti po manželke M. A. Bazovského získala do zbierkového fondu 368 obrazov, 614 kresieb a 5 grafík, čo reprezentuje najrozsiahlejšiu a najcennejšiu akvizíciu v histórii galérie, a zároveň aj najväčšiu kolekciu tvorby   Bazovského  v rámci slovenských galérií. V súčasnosti zbierku M. A. Bazovského tvorí spolu 1182 diel, z toho 478 olejov, gvašov, tempier, 699 kresieb a 5 grafík. 

Prvý riaditeľ galérie Ladislav Moško s dedičkami Bazovského pozostalosti.           

1973

Galéria po prvý raz prezentovala tvorbu M. A. Bazovského v Primaciálnom paláci v Bratislave, vo Frýdku-Místku, na Detve, vo Varšave a  v Tatranskej galérii v Hornom Smokovci.         

1973

Začína sa s rekonštrukciou značne zdevastovaných priestorov bývalého barokového piaristického kláštora na Mierovom námestí. Autorom projektu rekonštrukcie bol Ing. Arch. Ferdinand Konček. Trojkrídlový štvorpodlažný barokový objekt s átriom uprostred, postavený v rokoch 1653 -1662, prešiel rozsiahlou prestavbou a zmenou z dôvodov nového galerijného funkčného využitia.  Nakoľko galéria nemala  vlastné  výstavné priestory, až do   roku 1979 rozvíjala svoju výstavnú činnosť predovšetkým v Trenčianskom múzeu, v Delovej bašte Trenčianskeho hradu a v iných kultúrnych inštitúciách doma i v zahraničí.       

1981

Prvýkrát sa realizuje výstava  Výber zo súčasnej slovenskej komornej plastiky, ktorá sa už v roku 1983 uskutočnila ako československá prehliadka a v ďalších rokoch sa formou bienále prezentuje ako na Slovensku ojedinelá a progresívna výstava súčasného komorného sochárskeho prejavu.

1987

Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií sa začal  každoročne pripravovať Deň otvorených dverí s množstvom bezplatne poskytovaných služieb a podujatí. Od roku 1992 sa Deň otvorených dverí mení na Týždeň otvorených   dverí   a   zásadne   sa   rozširuje a obohacuje okruh umelecko-vzdelávacích aktivít určených pre všetky vekové kategórie.      

1991-2001

Na základe reštitučného zákona č. 338/91  Zb.  musela    galéria    postupne v priebehu desiatich rokov uvoľniť objekt vlastníkovi – Reholi piaristov na Slovensku a hľadať  náhradné optimálne priestory pre svoje sídlo. Jedným z prvých dôsledkov uplatnenia reštitučného zákona bolo odovzdanie časti priestorov vlastníkovi, čo malo za následok zrušenie stálej expozície slovenského výtvarného umenia 20. storočia.

1995

Horizonty súčasnosti – výtvarní umelci trenčianskeho regiónu – prvýkrát sa uskutočnila komplexná prezentácia autorov pôsobiacich v  regionálnom kontexte.      

1996

31. 1. uzatvára galéria do 31. 3. 2045 nájomný vzťah s Mestom Trenčín a jej druhým sídlom sa stáva budova bývalého Stredného odborného učilišťa železničného na Palackého 27. Okrem Mesta Trenčín je 2/8 vlastníkom budovy i Trenčiansky samosprávny kraj. S rekonštrukciou tohto historického trojpodlažného, trojkrídlového pseudobarokového objektu  palácového typu z konca 19. storočia, ktorý dal postaviť trenčiansky podžupan Maršovský, sa na základe projektu akademického architekta Mariána Strieženca začalo koncom roku 1996. Spracovateľom projektu bol Keramospol s.r.o. a rekonštrukciu realizovala stavebná spoločnosť Record s.r.o.     

1996

Od 1. 7. sa galéria začlenila do Trenčianskeho štátneho kultúrneho centra.     

1999

S účinnosťou od 1. 4. zaniklo Trenčianske štátne kultúrne centrum a galéria prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti Krajského úradu v Trenčíne.          

1999

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Miloša Alexandra Bazovského (1899-1968) a pri 30. výročí svojho vzniku galéria v spolupráci so Slovenskou národnou galériou v Bratislave pripravili umelcovu najrozsiahlejšiu súbornú, reprezentatívnu výstavu zo zbierok takmer všetkých slovenských galérií a z majetku najvýznamnejších súkromných zberateľov. Výstava mala premiéru v Trenčíne, reinštalovaná  bola  v  SNG  v  Bratislave, v Turčianskej galérii v Martine, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v Tatranskej galérii v Poprade a v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.         

2001

V júli sa galéria presťahovala do novozrekonštruovaných reprezentatívnych priestorov na Palackého ulici 27. Rozsiahle a atraktívne výstavné priestory v suteréne, na prízemí, na prvom poschodí a v podkroví vytvárajú optimálne predpoklady na prezentáciu rôznorodých výtvarných disciplín a individuálnych  autorských prehliadok.

2002

22. marca sa uskutočnilo prvé slávnostné otvorenie výstavy medzinárodne uznávanej autority  česko-slovenského skla – docenta Václava Ciglera z Prahy.        

2002

S účinnosťou od 1. 4. až doposiaľ je zriaďovateľom galérie Trenčiansky samosprávny kraj. Nový zriaďovateľ vydal novú zriaďovaciu listinu, ktorou bol zmenený názov na Galériu Miloša  Alexandra Bazovského v Trenčíne.        

2003

Vzniká špecializovaný umelecký priestor „Ateliér Majstra Galerka“, v ktorom sa pravidelne uskutočňujú mnohé kreatívne formy výtvarných a kultúrno-vzdelávacích  aktivít  pre všetky vekové kategórie.

2003

Galandovci – Skupina Mikuláša Galandu – prvá porevolučná prezentácia tejto významnej skupiny. Súčasťou výstavy bol aj krst rovnomennej knihy J. Mojžiša, ktorú vydal Q-Ex.       

2005

Vznikli dve jedinečné pravidelné výtvarné podujatia -  Večerný ateliér pre dospelých a Ateliér pre seniorov, ktoré rozširujú okruh pravidelných návštevníkov galérie.    

2007

Galéria sa spoločne s Trenčianskym múzeom zapája do celoeurópskeho projektu „Noc múzeí a galérií“ pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí a galérií (18. 5.).                         

2008

Pod názvom České a slovenské výtvarné umenie šesťdesiatych rokov 20. storočia a za spolupráce štyroch galerijných inštitúcií (Trenčín, Liptovský Mikuláš, Zlín, Ostrava) sa uskutočnil náročný projekt, ktorý prvýkrát po revolúcii priniesol dialóg  českého  a slovenského umenia z tohto obdobia.        

2009

Galéria je naďalej jedinou profesionálnou galériou v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja. V súčasnosti zbierkový fond galérie tvorí 4772 zbierkových predmetov. Z toho je 1654 obrazov, 316 plastík, 1360 grafík, 1237 kresieb a 205 fotografií. Celkovo je zastúpených 410 výtvarných umelcov. Pomerne rozsiahla zbierka slovenského výtvarného umenia 20. a 21. storočia, zahŕňajúca aj autorov, ktorí žili v minulosti alebo pôsobia  v súčasnosti v Trenčianskom kraji, je obohatená aj o diela autorov  z Českej republiky, USA,  Ruska a Švajčiarska.

V priebehu svojej 40 ročnej existencie realizovala galéria 1107 často unikátnych individuálnych a kolektívnych výstavných podujatí, priblížila tvorbu najvýznamnejších osobností slovenskej výtvarnej kultúry, prezentovala a stimulovala výtvarný program mladých nastupujúcich výtvarníkov, rozvíjala spoluprácu  s významnými  slovenskými a medzinárodnými kultúrnymi  inštitúciami.

Priemerný ročný počet výstav – 27 - jasne naznačuje, že Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne má náročne postavený výstavný program, ktorý zmysluplne podáva prehľad a pohľad na dynamicky sa formujúce podoby súčasného, ale aj minulého výtvarného diania na Slovensku i v zahraničí, a zároveň prezentuje svoj zbierkový fond doma i na medzinárodnej   výtvarnej   scéne.