Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Výtvarné umenie trenčianskeho regiónu I. (1892 - 1967)

B. Hofstdter

Romantická poloha Trenčína s dominantou hradu, príťažlivým prírodným prostredím a etnograficky bohatým okolím priťahovala umelcov už oddávna. Na svojich potulkách po Slovensku, motivovaných snahou tematicky i formálne obohatiť svoju tvorbu, našli viacerí slovenskí a českí výtvarníci v Trenčíne bohatý zdroj inšpirácie.

Expozičný súbor tvoria diela výtvarníkov staršej generačnej vrstvy, pôsobiacich v minulosti v trenčianskom regióne. Vo vystavenej kolekcii diel sú práce známych maliarov, medzi inými i Arthura Lieszkovského, Ladislava Medňanského, Hermana Kasriela, Štefana Straku,  Teodora Moussona, Viktora Belányiho, Dezidera Udvaryho,  Jozefa Holoubka, Huga Grossa, Ireny Slavinskej, Ľudovíta Bránskeho, Jána Šandoru, Ladislava Zdvíhala. Ich námetovo rozvrstvená tvorba je bohato orientovaná predovšetkým na umelecké stvárnenie mesta - jeho architektonických dominát, intímnych zákutí, ako aj okolitého prírodného prostredia zachytávaného vo všetkých ročných i denných metamorfózach.  Spoločnou črtou maliarskej tvorby príslušníkov staršej generácie je dôsledne realistický prístup ku skutočnosti prejavujúci sa tak v obsahovej rovine diel, ako aj v tvarovo-kompozične-farebnej organizácii obrazovej plochy. Individualizáciu svojich výpovedí dosahovali tvorivým rozvíjaním základných princípov impresionizmu (H.Gross) alebo riešením jeho čiastkových problémov s dôrazom na vzťah svetla a farby (I. Slavinská), alebo  úsilím vyjadriť náladu v krajine (J. Holoubek, Ľ. Bránsky, L. Zdvíhal), či rozdielnou mierou uplatneného realizmu, spontánnosti alebo senzibility (Š. Straka, J. Šandora).
Zaujímavým z hľadiska historickej dokumentácie, ako i realistického stvárnenia veduty Trenčína, je obraz Arthura Lieszkovského z roku 1892. Výjav z prelomu 19. a 20. storočia dopodrobna reflektuje začiatok stavebnej etapy mesta, ktorá v nasledujúcich rokoch zmenila pohľad na existujúci Trenčín. Obraz bol kompletne zreštaurovaný v roku 2013 Mgr. art. Monikou Brinckovou. Osobitné postavenie v expozičnom súbore má maliarske dielo rodáka trenčianskej župy Ladislava Medňanského. Príroda, krajina a ľud horného Uhorska mu boli stálou inšpiráciou. Svojou tvorbou, ovplyvnenou francúzskym impresionizmom sa zaradil k umelcom európskeho významu. Hoci  tvorba Bedricha Hoffstädtera presahuje rámec regiónu (žil zväčša mimo Trenčína) - vytvoril viacero závažných prác, pôsobivých reminiscencií na svoje rodisko. V nich rezonuje výsostne subjektívna nôta a sú citlivým záznamom charakteristických mestských dominánt, vystihnutých v neopakovateľnej atmosfére jedinečného okamihu.