Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Gabriela Gáspárová-Illéšová: Frekvencia ticha

Gabriela Gáspárová-Illéšová: Frekvencia ticha

Termín: od 19.10.2012, 17:00 do 2.12.2012, 17:00 denne okrem pondelka

Nehlučne meditatívne a poeticky pôsobivé  diela sochárky  Gabriely Gáspárovej – Illéšovej sú zatavené do neveľkých kovových objektov, medailí, plakiet a reliéfov z bronzu, cínu a hydronália. Viac ako vonkajšími rozmermi, vynikajú vnútornou myšlienkovou presvedčivosťou, jemnou modeláciou a precíznym akcentovaním rozmanitých podôb ľudského i živočíšneho sveta. Autorka pri práci uplatňuje techniku odlievania zo strateného vosku, čo jej umožňuje venovať sa detailom , ktoré tvoria primárnu a významnú črtu jej neprehliadnuteľného  výtvarného prejavu. Ich opakovaním a zmnožovaním do nových variant, súvislostí a sérií,  znásobuje   ich a zdôrazňuje silu svojho umeleckého zámeru.
Reflexiou citových prežívaní, dojmov a osobných pocitov, tvorí vlastný intímny svet, do ktorého v metaforách a symboloch ukrýva svoje tajomstvá, spomienky, zážitky, túžby, sklamania, ťaživé myšlienky a sny.  Je to tichý, krehký  duchovný svet, v ktorom možno nájsť priestor pre meditáciu. Je to svet, v ktorom je  paradoxne frekvencia ticha  s každým detailom i každým ďalším dielom mimoriadne intenzívna a hmatateľná. Mnohé, z jej   takmer miniatúrnych objektov  pôsobia ako  meditačné kamene, ktoré  svojou  sugestívnou silou napĺňajú priestor  novou, očistnou  energiou.
V kontexte viac ako tridsaťročného vývinu sochárskej tvorby Gabriely Gáspárovej – Illéšovej, môžeme hovoriť o postupnom rozkrývaní prostého životného príbehu  zataveného do kovovej matérie.  V symbolickej symbióze živočíšneho i ľudského sveta sa  akoby v zábleskoch poznania  prelínajú zamenia a odkazy, spomienky z minulosti , skúsenosti zo súčasnosti, i  nádeje a túžby do budúcnosti.
V raných dielach z konca 70-tych a začiatku 80-tych  rokov autorka vytvára sériu reliéfov radostného a hravého sveta detí, ako paralelu so svojou rolou matky ( V začarovanom kruhu I. – VII., 1978; Svet je môj, 1982; Zo života mojej dcéry, 1983; Kukučky, 1983; Žabky, 1983; liaty bronz ). Portrétne umenie rozvinula v bronzových  reliéfoch sochárov ( Cyklus Sochári I. – V. ,1983, liate hydronálium ) i portréte svojho profesora Rudolfa Pribiša ( Každý deň človek, 1985, liaty bronz ).  Jej   sugestívne, majstrovsky zvládnuté autoportréty nesú v sebe hĺbku ľudského poznania a pokory ( Pre Všetkých o Ničom, 1993, liaty cín, email; Cyklus  Pohoda: Nehovoriť, Nevidieť, Nepočuť, 1993, liaty bronz ).

Gabriela Gáspárová-Illéšová

Významnú úlohu v jej sochárskej tvorbe zohrávajú sny ( Sny I., 1988,; Vo sne vidieť, 1990, liaty bronz...).  Pod poetickým povrchom  diel sa odohrávajú smutné obrazy, ťaživé spomienky, či objavujú sa desivé  znamenia. Vo vzájomnom prepájaní ich zaklína do vlastných symbolov  nefiguratívneho, ľudského a živočíšneho sveta ( netopiere, ropuchy, komáre, mravce ).
V snahe o znásobenie výpovednej sily zobrazovaného motívu, sa autorka z plošnej  hmoty dvojrozmerných plakiet a reliéfov celkom prirodzene presúva do priestoru. Tam, jej, o detaily ozvláštnené a zdynamizované sochárske kompozície rozprávajú ďalšiu časť životného príbehu, zakomponovaného do tajomstvami obostretých indícií, vnuknutí, či podobenstiev.  Zo sústredenej a kompaktnej hmoty reliéfov i sochárskych objektov,  často  mimo ich plochu vystupujú   fragmenty neživého i figurálneho a živočíšneho sveta - časti  tiel ľudí i živočíchov – rúk, nôh, krídiel, akoby v zúfalej snahe  uniknúť, zachrániť sa zo zovretia osudu. Autorka sa zamýšľa nad márnosťou materiálnosti života, nad úskaliami  medziľudských vzťahov, ktoré ničia,  ubližujú a v ktorých  neschopnosť vzájomnej komunikácie je  varovaním pre budúcnosť ( Bezmocnosť I - II., 1987,  hydronálium;  Brány I. – II., 1991, epoxid, kov; Nebo – Peklo I. –IV., 1998, bronz; Sondy I. – II., 2001/2, bronz; Živých zvolávam!, 2006, bronz; Vivos voco/ Rýchle volanie...I. –II., 2008,  bronz ). Svety ňou stvorené neponesú nikdy stopy bezstarostných rajov. Je v nich ukrytých mnoho krívd, ale aj priestoru pre odpustenie. Sú však predovšetkým silným sochárskym výrazom, zhmotnením toho, čo sa vynára zo spodných vôd duše. Hovoria o prežitej existencii  a  zmysle života.
Pozoruhodnou  a zaujímavou črtou  jej tvorivého procesu sú  reliéfy vzájomne spájané a skladané do priestoru. Tento postup umožňuje autorke viacnásobne vrstviť a rozpohybovať statickú dvojrozmernosť  pôvodnej témy  do ďalších variácií  priestorových sochárskych objektov a inštalácií ( Relikviár leteckého veterána I. – II., 2009, bronz;  Zlatá brána ...?!, 1994 /2012, bronz ). Tie tvorí ako  reakciu na aktuálne zažité situácie, ale aj danú atmosféru výstavného priestoru, pre ktorý sú skladané.
Odkrývanie tajných kódov v tichom svete sochárskej tvorby Gabriely Gáspárovej -Illéšovej prináša neočakávané poznania. Poznania o svete, kde duchovné rozjímania a ponory do vlastného vnútra prinášajú pokoj a úľavu. V tomto snovom priestore svojich diel sa autorka cíti bezpečne a isto, keď súčasný a nebezpečný  svet neistoty zostáva vzdialený tam vonku.
Jej sochársky presvedčivá  tvorba  má odozvu aj v realizáciách pre architektúru a najmä v medailérskej tvorbe, za ktorú získala niekoľko domácich i medzinárodných ocenení.  Kvalitou výtvarného spracovania, ale predovšetkým úprimnosťou emocionálneho prežívania a schopnosťou hlbokého ľudského zainteresovania, má nepochybne svoje významné miesto v priestore súčasnej sochárskej scény na Slovensku.

Miesto konania

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Zabezpečuje

PaedDr. Ela Porubänová

Organizátor

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Fotogaléria

42 fotografií