Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Jozef Baus - Pohľad z druhej strany

Termín: od 27.7.2017, 17:00 do 10.9.2017, 17:00

autorská koncepcia : Mgr. Radka Nedomová

Jozef Baus sa narodil 23. decembra 1958 v Nových Sadoch. Po štúdiu na Pedagogickej fakulte v Nitre (1978-1983) absolvoval v rokoch 1985-1991 Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (Doc. Milan Rašla, Doc. František Stoklas, Prof. Eugénia Lehotská). Bol jedným z prvých absolventov otvoreného ateliéru Prof. Rudolfa Sikoru. Za sebou má aj študijné pobyty v Perugii a v Paríži. Od roku 1992 pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je členom Slovenskej výtvarnej únie a voľného združenia výtvarných umelcov Modré hrušky. Venuje sa kresbe, maľbe, a tiež digitálnej maľbe. Od roku 1988 okrem slovenských miest prezentoval svoje diela v Čechách, Rakúsku, Juhoslávii, Bielorusku, Maďarsku, Holandsku, Nemecku a iných krajinách.

Jozef Dodo Baus patrí k slovenským autorom, ktorí si razia svoju umeleckú cestu vlastným originálnym spôsobom už pár desaťročí.  V jeho predovšetkým maliarskej tvorbe rezonujú línie, konštruktívna skladba obrazu a farebná vibrácia jednotlivých tónov. Vo svojej tvorbe pracuje s viacerými rovinami koncipovania maliarskeho diela. Ako učiteľ maľby a kresby ovláda všetky formálne roviny výtvarného zobrazovania, s ktorými ďalej pracuje, hľadá nové súvislosti a vzťahy, prostredníctvom ktorých vzniká ideálny súlad formy a obsahu. Tak, ako i známy nemecký umelec Gerhardt Richter, si vo svojej tvorbe prechádza rôznymi smermi a neškatuľkuje sa iba v jednom, dokáže sa pohybovať v rôznych možnostiach umeleckého vyjadrenia.

Vo svojej tvorbe prechádzal od abstraktnejších expresívnych maliarskych kompozícií k realistickejším zobrazeniam, skúmal pritom vzťahy medzi plátnom, farbou, maliarskym nástrojom, výtvarnými technikami a témami, ktoré by vyjadrovali jeho predstavy o svete a mieste obrazu v ňom. Zámerne vyberá nezaujímavé všedné motívy (špulka, koloseum, točité schodištia, kocka, člny...), ktoré sa stávajú jeho osobnými archetypmi, pripomienkami vlastnej minulosti, ktorým vo svojich obrazoch vdychuje nový život. To sa deje prostredníctvom "sietí", horizontálnych a vertikálnych línií, ktoré hrou svetla, tieňa a farieb vytvárajú iluzívny hlboký priestor. Siete alebo mriežky sú zároveň odkazom na modernistický kompozičný princíp rovinnej obrazovej plochy a pre Bausa aj základnou mapou jeho obrazov. Vytváraním ilúzie priestoru pomocou sietí sa snaží samotnú maľbu akoby oddeliť z plochy obrazu.

Na výstave „Pohľad z druhej strany“ sa autor prezentuje dielami vytvorenými od roku 2014, ktoré však vychádzajú z rovnakých ideových princípov, no s určitým formálnym aj obsahovým posunom. Abstraktne vyžarujúce obrazy i realisticky poňaté kompozície spolu symbioticky žijú napriek rôznym umeleckým princípom a pohľadom, a to nielen z tej druhej strany.

Pohľad z druhej strany je vonkajším i vnútorným pozorovaním každodenných všedností. Baus nad vybraným motívom dlho medituje, analyzuje ho, rozoberá na elementárne častice, hľadá nové možnosti, nové vzťahy, aby vytvoril úplne nový svet, hlboký vnútorný vesmír. Hľadá nové a nové dimenzie, objavuje v obmedzenej ploche závesného obrazu ďalšie rozmery ako priestor, čas, myšlienky, pocity, predstavy, zmysel... , ktoré ovplyvňujú dianie a činy, ovplyvňujú všetky minulé i prítomné každodenné maličkosti. Autor je až asketicky striktný, prísny tvorca - architekt, sústredene a cieľavedome konštruujúci svoj vlastný svet v nekonečnom priestore kontemplácie a emócií. Spája abstrakciu s realitou v úplne nových kontextoch, na aké sme zvyknutí. Nič v jeho obrazoch nie je abstraktné ani realistické, je to „len namaľované“. Všetko sa odohráva akoby na hranici vedomia, s obrovským priestorom na pluralitu pohľadov a názorov. Tak, ako už v roku 1997 skonštatovala Katarína Bajcurová, keď zhodnocovala Bausove dielo: „Autor má ambíciu byť nad vecou, ale aj vo veci samej.“

Tematicky autor  na aktuálnej výstave pracuje s viacerými základnými motívmi, ktoré však principiálne spolu súvisia a tvoria ucelený autorov názor.

V sérii zobrazujúcej prievoznícku dvojicu pracuje s paradoxmi obsahu i formy, vychádzajúcimi z náhodnej historickej fotografie. Tak ako mu je to v jeho tvorivom procese vlastné, fotografiu rozoberá do detailov, oddeľuje jednotlivé plány, analyzuje vzťahy, ktoré z fotografie vyplývajú, aby na plátne upozornil prostredníctvom maliarskych výrazových prostriedkov  na prapodstatu človeka, ale i vlastnú osobnú históriu. Upozorňuje na „krehkú rovnováhu“ života a smrti, absurdnosť niektorých životných situácií, prostredie domova, lásky, detstva a spomienok. V takto koncipovanom post produkčnom procese dáva pôvodnej, nájdenej fotografii na svojich plátnach nové obsahy.

V ďalších obrazoch variuje náhodné filmové okamžiky, ako dom pri jazere, či kanoe s tromi pasažiermi, ktorých emočná prázdnosť znásobuje tajomnosť a rôzne možnosti analýzy. V sérii opakuje daný motív, hľadá a odhaľuje, obnažuje ho až „na kosť“, aby zodpovedal a objasnil všetky svoje otázky. Ďalšiu tému, ktorá pracuje s podobnými princípmi, no akoby z opačnej strany, nachádza v sérii kontajnerov. Na prvý pohľad abstraktné farebné polia sa pri vnímavejšom pozorovaní realistických detailov odhaľujú, identifikujú sa ako lodný náklad rôznofarebných kontajnerov. V obsahovom, ale i formálnom ponímaní autor pracuje s transportom farieb na rôznych úrovniach interpretácie.

Asi najvypätejšia prezentácia na výstave pozostáva zo série realisticky zobrazených priečelí svetových i domácich galérií, stojacich oproti pop-artovej ikone ako nádejnému ochrancovi, hrdinovi umenia a umeleckých múzeí, ktorý je však zasiahnutý deviatimi strelnými ranami. Táto priestorová inštalácia, ktorej súčasťou je i audio-vizuálny záznam, sa stáva špecifickým priestorom, v ktorom sa pozorovateľ ocitá v strede deja, prechádzajúc cez dráhu pomyselnej strely. Inštalácia reaguje na atentát v ankarskej galérii, ale aj na ostatné extrémne udalosti, ktoré zasiahli euroamerický kultúrny priestor. Nemá byť však len rozhorčenou kritikou, ale skôr výzvou opäť sa pozrieť na problém minimálne z druhej strany.  

Netradične nám autor na tejto výstave ponúka aj svoje prvé sochárske dielo. Špulka- ikona detstva sa  tu dnes neobjavuje na obrazoch, ale autor ju posúva do „siene slávy“ a prezentuje v trojrozmernom prevedení.

Druhým pre autora netradičným výstupom je objekt „dopravnej značky“ na schodoch galérie, ktorý odkazuje na kultovú kompozíciu Marcela Duchampa, Akt zostupujúci zo schodov. Zmenou slova z názvu pôvodného diela,  autor robí zo všetkých okoloidúcich súčasť duchampovskej performácie.

Maliarska tvorba Jozefa Bausa je vyzretým objektívnym, ale aj subjektívnym nazeraním na zdanlivo banálny námet z viacerých uhlov. Ako špičkový maliar a racionálny pedagóg sa snaží o ideálnu súhru umeleckých formálnych hľadísk, a zároveň i vlastných emócií a interpretácií. Prostredníctvom hlbokej analýzy sa dokáže dostať k jadru veci a nabáda nás ostatných na uvedomenie si ďalších možností, ďalších uhlov vnímania – ďalších „pohľadov z druhej strany“.

baus_pozvanka

Miesto konania

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Zabezpečuje

Mgr. Radka Nedomová

Organizátor

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne