Hlavná stránka / O galérii / Zbierkový fond / Zbierkový fond: Výtvarné umenie trenčianskeho regiónu

Zbierkový fond: Výtvarné umenie trenčianskeho regiónu

Reprodukcia dieloNeoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu galérie je aj zbierka výtvarného umenia trenčianskeho regiónu. Formovanie tohto výtvarného regiónu poznačili viaceré generácie výtvarníkov, ktorí svoje dielo buď bezprostredne v ikonografii spojili s mestom, či širším regiónom, alebo si ho vybrali za svoje umelecké, či životné pôsobisko. Slovo región v tomto prípade nezohráva limitujúci faktor, ba práve naopak vernosť tomuto kraju, prírodným i spoločenským osobitostiam považujeme za prednosť výtvarného úsilia autorov.

Zo starších autorov treba spomenúť Artura Lieszkovského, Hermana Kasriela. Nasledovať by malo meno Štefana Straku. Maliar Hugo Gross v duchu impresionizmu a pointilizmu maľoval obrázky sihotí, mestských vedút a krajiniek z okolia Trenčína. Podobne ako Irena Slavinská patrí do generácie výtvarníkov, ktorí sa zaujímali o svetelné problémy v obraze. Bedrich Hoffstädter čerpal námety z civilistického prostredia. Zaujímal ho vírivý život veľkomesta i osudy jednotlivca v ňom. Tematike Trenčína s dôrazom na vizuálny vnem a realistické zobrazenie s jej známymi dominantami a siluetami sa venoval Jozef Holoubek.

Do štruktúry výtvarného umenia svojim vkladom prispel aj Ľudovít Bránsky. V smelej formálnej expresii zachytáva atmosféru zobrazovaného prostredia Ján Šandora. Maliarsky program Ladisalva Zdvíhala vychádza z princípov realistického výtvarného názoru. Tvorba Svetozára Abela sa paralelne rozvíjala tak v oblasti monumentálnej realizácie ako aj v komornej maľbe. Výtvarný prejav Rudolfa Mošku poznáme predovšetkým prostredníctvom jeho krajinárskych kompozícií. Autorova krajina je dravá, hornatá, ale aj meditatívna a žensky oblá žiariaca v modro-zelených farebných tónoch. V staršej tvorbe Mariána Sučanského mala dominantné postavenie figurálna maľba. Generačným súpútnikom paralelne rozvíjajúcim svoju tvorbu, ale v oblasti sochárskej je Jozef Fizel. Umelecká aktivita ďalšieho sochára Petra Lehockého má pomerne rozsiahly akčný rádius. Prioritné postavenie má u neho dizajn.

V druhej polovici 80. rokov sa do povedomia verejnosti dostáva skupina mladých trenčianskych výtvarníkov. Juraj Oravec inklinuje vo svojej tvorbe tak k maliarstvu, ako aj ku grafickému prejavu. Tvorbu Ivana Minárika charakterizuje určitá expresivita výrazu, priklonenie sa k väčšej senzibilite a introverzii. Pre práce sochára Igora Mosného je príznačné využívanie civilizačných fragmentov a rôzne materiálové fúzie. Juraj Krajčo striedavo rozvíja svoju výtvarnú aktivitu v oblasti maľby i plastiky. Krehké a poetické podobenstvá o svete ľudskej existencie predstavujú diela Evy Abelovej-Mišákovej. Aby bol výpočet výtvarníkov trenčianskeho regiónu úplný treba uviesť mená fotografov, a to predovšetkým Antona Štubňu, Petra Hajducha a Ladislava Kobzu.

V rámci trenčianskeho regiónu treba spomenúť ešte veľmi silnú enklávu novomestských výtvarníkov. Diela umelcov z Nového Mesta nad Váhom a jeho okolia sú predmetom našich zbierok. Juraj Krén sa vo svojej tvorbe snažil o plošno-plastický názor; rozhodujúcou mierou prispel k riešeniu problematiky tkaného závesu. Názorové polohy sochára Milana Struhárika sa pohybujú od tradičnej realistickej koncepcie prác reprezentatívneho charakteru až k symbolicky orientovaným intímnym výpovediam autora. Maliar Ján Mikuška vo svojej tvorbe síce vychádza z reálnej krajiny, ale konečným cieľom je mu lyrická transpozícia námetu.

Široké spektrum záujmov výtvarníkov v trenčianskom regióne dopĺňa tiež tvorba Ilju Holešovského, ktorý svoju pôsobnosť naplno rozvinul v oblasti keramiky.


Fotogaléria