Výstava sochára Alojza Drahoša v Bratislave

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky pripravili individuálnu prezentáciu sochárskych diel Alojza Drahoša s názvom Hľadanie tvaru III. Výstava v autorskej koncepcii Aleny Hejlovej je prístupná v reprezentatívnych priestoroch výstavnej siene na Západnej terase Bratislavského hradu do 25. augusta 2010.
Tvorba sochára Alojza Drahoša ukazuje vnútornú jednotu jeho tvorivého zámeru, podmieneného silným citovým založením, talentom a názorovou vyrovnanosťou, ktoré mu pomáhajú vidieť a vyjadrovať zmyslovú bohatosť života. Jeho dielo je určované krivkovými objemami, zahŕňajúce v sebe pohyb ako do hĺbky, tak z hĺbky. K tradičným polohám sochárovej tvorby neskoršie pristupuje imaginatívna sila nekonvenčného vyjadrenia, v ktorej sa dostávajú do popredia prvky suverénnej improvizácie. Majstrovu pozornosť roznecuje námetovo večný motív sochárskeho umenia, motív figúry, ktorá prechádza postupným procesom programovej štylizácie, zovšeobecnenia, deformácie. Figúra je často prezentovaná ako zobrazenie ženy.
Pre tvorbu Alojza Drahoša je príznačné, že sa neuberá len úzko vymedzeným smerom. Ponecháva si otvorené viaceré nastúpené cesty. Už na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave zásluhou rezbárskeho školenia profesora Ľudovíta Korkoša učarovalo Drahošovi drevo. Lákalo ho vnútorným usporiadaním, mäkkosťou línií a tvarov. Bolo príjemné na dotyk a prácu.
Záľubu s pozoruhodnou rovinou klasickej sochárskej práce našiel v kameni. Modelačné opájanie sa chvejivým tvarom, vyrastajúcim pod dotykmi prstov v mäkkej hline alebo vosku, ktoré uplatnil v tvorbe drobných skíc a plastík, vystriedalo pevnejšie definovanie tvarov v tvrdom materiáli. Rukopisné stopy tu autor potlačil na minimum v prospech čistého z bloku vymedzeného tvaru. Srdcu najbližšiu formu uplatnenia však našiel pravdepodobne v bronzoch, v drobných plastikách, reliéfoch, plaketách.
Alojz Drahoš je absolventom sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Kulicha, ktorý jeho záujem nasmeroval k otázkam modelačného tvorivého postupu voľnej sochy i k otázkam štrukturálnej reliéfnej skladby. Možno aj svojmu profesorovi vďačí za dokonalú profesionalitu v sochárskom odbore, aj za bravúrne zvládnutie redukcie trojrozmerného objemu.
Umelecký profil Alojza Drahoša by nebol úplný, keby sme sa nezmienili o jeho pedagogickej činnosti. Úprimnosť a hĺbavosť, rovnako ako zmysel pre neustále umelecké hľadačstvo, to sú vlastnosti, ktorými ako učiteľ pôsobí na svojich študentov na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Už niekoľko rokov v nich prebúdza lásku k zmysluplnému životu, pestuje v nich ctižiadosť zúročiť svoj tvorivý potenciál a podieľať sa vlastným dielom na umeleckom obraze doby.