Hlavná stránka / Stále expozície / Miloš Alexander Bazovský - stála expozícia

Miloš Alexander Bazovský - stála expozícia

Stála expozícia Miloša Alexandra Bazovského

Rok 2019 je pre Galériu M. A. Bazovského v Trenčíne kľúčový. Je to rok, kedy si pripomíname 50. výročie založenia galérie, a zároveň 120. výročie narodenia veľkého umelca Slovenska - Miloša Alexandra Bazovského. Maliara, ktorý svojou odvahou, svojráznym štýlom a originálnym pohľadom na umenie prispel k formovaniu modernej slovenskej kultúry.

Práve tieto atribúty sme sa v tomto roku rozhodli akcentovať prostredníctvom inovovanej stálej expozície, ktorá prezentuje tvorbu Bazovského v súčasnom duchu. Jej cieľom je vytvorenie čistého priestoru s maximalizujúcim efektom vyznenia jednotlivých diel, ktoré sú nositeľmi Bazovského názorov a rôznych signifikantných typológií. Účinkom jednotlivých koexistujúcich faktorov sa vytvára reprezentatívne prostredie, predstavujúce nielen najpodstatnejšie diela autora, ale aj jeho názorový a duchovný vývoj.

Prvá expozícia Bazovského bola verejnosti sprístupnená v roku 1979, čiže pred 40 rokmi, ešte v pôvodnom sídle galérie na Mierovom námestí. Po presťahovaní do novej budovy bola čiastočne obnovená a prispôsobená novým priestorovým možnostiam. Počas novodobej histórie bola párkrát zmenená a inovovaná v kurátorskej koncepcii PhDr. Kláry Kubíkovej, PhDr. Danice Loviškovej a PhDr. Aleny Hejlovej. Až dnes však expozícia kompletne zmenila svoju tvár. Jej hlavným zámerom je prezentovať Bazovského tvorbu súčasným jazykom, ktorý spája moderné s tradičným a necháva vyznieť Bazovského dominantné črty do dokonalosti. Autorom dizajnu expozície je Doc. Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD.

Nová stála expozícia sa stáva akýmsi „nárazníkom medzi atmosférou a naliehavosťou diel a súčasnosťou“, samostatným umeleckým dielom, tvoreným napätím, a zároveň i harmonickým súzvukom medzi  minulosťou a prítomnosťou, konzervatívnosťou a modernosťou, meditatívnosťou a uponáhľaným spôsobom života. Stáva sa otvoreným nástrojom na komunikáciu s divákom a návštevníkom, prostredníctvom ktorej je schopná interpretovať súčasným jazykom Bazovského dielo. Nový koncept stálej expozície je postavený na postupne sa obmieňajúcich tematických kompozíciách diel, ktorých cieľom je návštevníkom ponúknuť neustále nový vizuálny zážitok a vedomosti. Variovanie stálej expozície umožňuje s expozíciou neustále pracovať, hľadať nové možnosti ako prezentovať a študovať dielo nielen Bazovského. Priestor tu dostáva aj možnosť konfrontácie s inými umelcami a dielami.  Samotný spôsob inštalácie diel tak umožňuje vo svojej variabilite nové kurátorské prístupy, prostredníctvom ktorých sa umelecký príbeh autora neustále dotvára a prihovára verejnosti.  

               

Momentálne je v expozícii prezentovaných 54 diel v rôznych datovaniach a technikách, z ktorých 47 bolo nanovo adjustovaných a prerámovaných. Expozícia je rozdelená na celkovo 4 samostatné kompozičné celky, v rámci ktorých sú verejnosti predstavené najzákladnejšie tematické okruhy, ktorým sa Bazovský venoval priebežne počas celého svojho života. Jednotlivé diela sú tak súčasťou mozaiky rôznych tvorivých období umelca a približujú vývojové koloristické, technologické i kompozičné smerovania autora vo viacerých výtvarných technikách. Prvou a široko zastúpenou témou je krajina z rôznych oblastí Slovenska - bezprostredná, divoká i dôstojná, prechádzajúca do vidieckej krajiny so zásahom človeka vo forme rurálnej architektúry, siluet kostolíkov, so štafážou pracujúceho človeka. Počas druhej svetovej vojny a v obdobiach zdravotného vypätia svoju pozornosť obracal na komorné interiérové zátišia (kytice kvetov, kompozície s ovocím...) a statické exteriérové kompozície s pre neho typickými symbolickými motívmi (lastovička, holubica, širák, osamotené stromy...). Poslednú kompozíciu, nachádzajúcu sa na hlavnej stene expozície, tvorí výber diel, kde sú všetky jednotlivé témy spojené do svojbytného celku - sú to zobrazenia ľudí v typicky slovenskom prostredí, pracujúcich či oddychujúcich, ktoré reprezentujú slovenské umenie v originálnom avantgardnom duchu, typickom pre Bazovského.

Jedinečnosť i sofistikovanosť novej stálej expozície je definovaná vymedzením priestoru akcentovaním podlahy v dizajne celoplošného mramoru s prejasnením žiarivou červenou, jednotným systémom inštalácie a dvojitým rámom, ktorý svojím jednoduchým geometrickým tvaroslovím a priznanou prirodzenou materialitou dreva vyzdvihuje práve farebnú a štýlovú autentickosť a atmosféru umelcovho diela. Rám, ktorého vrchná časť je  pohyblivá, umožňuje dielam viac vstúpiť do priestoru a vyzdvihnúť konkrétne obrazy.

               

Sedem diel, ktoré v rámci expozície predstavujeme, sú prezentované v originálnych pôvodných rámoch, do ktorých si dal autor sám diela zarámovať. Ostatné diela boli počas existencie galérie adjustované do nevhodných, častokrát i nekvalitných či poškodených rámov zo sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov, ktoré potláčali samotnú maľbu do úzadia. Z toho dôvodu bolo nutnou súčasťou nového dizajnu expozície vyriešiť otázku rámovania a prisúdiť mu jednoznačnú identifikačnú a zjednocujúcu funkciu. Súčasťou expozície je i projekcia dokumentárneho filmu Horiace samoty o živote autora (réžia Ján Johanides, 1971) a autentický audiozáznam z rozhovoru s maliarom z roku 1958. Sú to odkazy na históriu, pripomenutie si života i tvorby autora, ktorý sa vďaka novátorskému prístupu a zachovaniu si vlastného originálneho výtvarného jazyka napriek mnohým nepriazňam stal národným umelcom.             

Novým konceptom expozície chceme Bazovského diela, ktoré sú perlou slovenského umenia, predstaviť novým, moderným, odvážnym spôsobom. Jej zámerom je prostredníctvom inovovaného nekonzervatívneho dizajnu vyjadriť originálnu osobnosť, postoje a názory tohto výnimočného umelca. 

Sám Bazovský v jednom rozhovore poznamenal:

V umení ide predovšetkým o "...nové milieu, nových ľudí, nové prostredie a farby... vôbec nóvum, to je to najdôležitejšie.“

Táto novosť, v kontrastnom spojení súčasnosti a minulosti,  necháva vyznieť kolorit a technickú dokonalosť Bazovského diel do dokonalosti, otvára ich ulici, mestu, svetu. Umožňuje „občerstviť sa“ umením, ktoré Bazovský túžil počas svojho života dosiahnuť - umením pokrokovým, svetovým...

V umení musí byť vkus, cit a dnešná orientácia... Svet beží ďalej, i názory na umenie sa menia a mnohí zostanú stáť na jednom mieste, keď duch doby je už o sto kilometrov ďalej. Poznám maliarov, s ktorými keď hovorím, mám taký dojem, že sú to len obchodní pomocníci. Nemajú ani pochopu o tom, čo je to umenie.

V rozhovore „V Bratislave sa nedá pracovať“ - Žalujú sa umelci s Bazovským a Alexym, časopis Slovák, 14. december 1930

plagat


Fotogaléria