Výstava Medzi tradíciou a typizáciou

Téma bývania 50. rokov je často v odborných diskusiách zameraných na povojnovú architektúru obchádzaná. Architektonicky sa jedná o unikátne, časovo krátke obdobie nazývané socialistický realizmus, alebo tiež Sorela. Historicky sa rozprávame o naplnených snoch mnohých významných, ľavicovo orientovaných architektov z medzivojnového obdobia. Technicky ide o prvú uskutočnenú typizáciu naprieč celým územím Československa, ktorá ešte nebola poznačená panelovou výstavbou. 

Zo súčasného pohľadu ide o pomerne vyhľadávané nehnuteľnosti, nakoľko až na pár výnimiek hovoríme výhradne o tehlovej výstavbe. Oproti neskoršej, panelovej, majú teda značnú výhodu. V porovnaní s predchádzajúcim, medzivojnovým obdobím majú taktiež náskok, a to najmä v nižšej cene. Bohužiaľ ale často prechádzajú tieto bytové domy necitlivými rekonštrukciami, ktoré ich výrazne znehodnocujú.

V Trenčianskom kraji sa nachádzajú mnohé unikáty, ktoré aj v rámci Čiech a Slovenska dodnes vynikajú. Nová Dubnica ako príklad tzv. ideálneho socialistického mesta navrhnutého Jiřím Krohom, banícke mestá Prievidza a Handlová, kde sa zachovali unikátne komplexy sídliskovej výstavby reprezentujúce spomínané obdobie Sorely. Za zmienku stoja tiež sídliská Sihoť či Dlhé Hony v Trenčíne, kde urbanizmus nadväzuje na spomínané medzivojnové dedičstvo a pokračuje ďalšími neskoršími obdobiami. Taktiež v menších mestách, akými sú Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Partizánske, Stará Turá či Myjava sa vyskytujú časti, ktoré reprezentujú bytovú výstavbu raných či neskorších 50. rokov.

Napriek tomu, že toto krátke obdobie architektúry vzniklo v jednom zo spoločensky  najťažších období našej novodobej histórie, nie je v súčasnosti reálny dôvod, prečo by sme ním mali opovrhovať. Naopak, je podstatné pochopiť kontexty jeho vzniku a sústrediť sa na jeho kvality, ktoré nesporne má. Práve vďaka jeho rozporuplnosti môže byť dôležitým mementom doby, zároveň tiež unikátnym výtvarným dedičstvom.

Kurátorky výstavy: Lucia M. Tóthová, Alexandra Mutala, Radka Nedomová
Architektúra výstavy: Lucia Židek Gamanová, Oleksandra Bakushina