Anton Štubňa: Eliptická etuda IV.
Anton Štubňa – Eliptická etuda IV. (F 5, voľná fotografia, 1966, 43,5 x 23 cm, nadobudnuté v 1969)
Dnes, keď časť mladej generácie už takmer nepozná termín čiernobiela fotografia, ani postupy pri jej vzniku a spracovaní, chceme uvedeným dielom pripomenúť priekopnícku tvorbu už nežijúceho umelca, významného trenčianskeho umeleckého fotografa Antona Štubňu, ktorého nedožité 80-te výročie narodenia si tento rok pripomíname. Umelec svojím, na danú dobu novátorským dielom významne ovplyvnil vývoj čiernobielej fotografie 60 a 70. rokov na Slovensku. Ako jediný z významnej skupiny trenčianskych výtvarníkov je uvedený aj v reprezentatívnej publikácii Roky šesťdesiate, ktorú vydala Slovenská národná galéria v roku 1995 ešte za života umelca.
Anton Štubňa sa narodil v Prahe 6. mája v roku 1934. Od roku 1940 žil v Trenčíne, kde aj na tamojšom gymnáziu v roku 1953 zmaturoval. V rokoch 1956 – 1969 bol prekladateľom a študijným referentom v podniku Konštrukta v Trenčíne. V tom čase sa už začína venovať fotografovaniu. V roku 1963 je jedným z hlavných spoluzakladateľov (spolu s Františkom Spáčilom, Stanislavom Sokoltom a Čestmírom Harníčkom) fotografickej skupiny MÉTA, ktorá vyvíja svoju aktivitu dodnes. V rokoch 1969 – 1984 pôsobí ako fotograf v slobodnom povolaní. Potom sa vrátil do Konštrukty, aby tu pracoval až do odchodu do dôchodku. Zomrel náhle v Trenčíne 16. októbra 1996, vo veku 62 rokov. Fotografovaniu sa začal venovať od roku 1958. Bol aj literárne činný a známy ako vtipný aforista. Anton Štubňa pôvodne začínal žánrovou a dokumentárnou fotografiou. V roku 1966 prešiel k programu op-artu a pop-artu. Osobitým spôsobom začal vytvárať z fotografického obrazu metaforu modernej idey o človeku, keď z nepotrebných, odhodených a odložených vecí – technického náčinia, pracovných rekvizít, častí železných konštrukcií, vytváral zaujímavé grafické obrazy, sústredené na znakovú čistotu zobrazovaného motívu. Potláčal nepodstatné detaily, očisťoval kompozíciu od okolitého prostredia a často na celkom bielom pozadí zdôrazňoval tvarovú a lineárnu čistotu fotografovaných predmetov. Túto izoláciu predmetov od ich okolia a následné vytváranie svojbytných objektov a výtvarných artefaktov tvoril pomocou montáže, koláže a autorskej kombinovanej techniky s vynikajúcim zmyslom pre výtvarnú kompozíciu. Pracoval s médiom fotografie nadčasovým a objavným spôsobom a z komorného výtvarného prostredia ju posunul do prostredia architektúry v interiérovom i monumentálnom exteriérovom spracovaní. Týmto spôsobom realizoval veľkoplošnú výzdobu viac ako päťdesiatich rôznych interiérov najmä v Trenčíne ale aj ďalších mestách na Slovensku.
Ťažiskom jeho tvorby sa stali rozsiahle fotografické cykly: Metamorfózy, Plochy, Pamätníky a znaky, Objekty, Pseudografiky, ktorými sa predstavil na mnohých výstavách na Slovensku i v zahraničí (Európa, Amerika, Austrália...).. Jeho diela, ktoré boli viackrát ocenené nielen na Slovensku, ale najmä v zahraničí, sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Moravskej galérie v Brne, Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, v zbierkach Trenčianskeho osvetového strediska v Trenčíne (pri ktorom vyvíja svoju činnosť fotografická skupina Méta) a v súkromných zbierkach. Kolekcia fotografií v majetku trenčianskej galérie je špecifická spôsobom práce umelca i použitými umeleckými prostriedkami. Ide o autentické koláže fotografií, najskôr rozstrihaných a následne zlepených do nových súvislostí v dielach korešpondujúcich s technikou op-artu a pop-artu. Štubňa svoje koláže tvoril v druhej polovici 60-tych a začiatku 70-tych rokov 20. storočia. V tom čase ich často prezentoval na samostatných výstavách a neskôr ich zakomponoval aj do svojich veľkoplošných realizácií pre interiérovú architektúru i exteriér. Pod názvom Anton Štubňa – Koláže, Fotografie, mu v roku 1970 pripravila samostatnú autorskú výstavu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Kurátorom výstavy bol Ľudovít Hlaváč.
Jedným z 18 fotografických koláží Antona Štubňu, ktoré sa nachádzajú v zbierke Galérie M. A. Bazovského, je i dielo Eliptická etuda IV. z roku 1966. Podobne ako jeho ostatné diela z kolekcie, aj Eliptická etuda je vytvorená z autorových fotografií rozstrihaných a znovu poskladaných a pozliepaných do nových geometrických obrazcoch v rytmicky sa opakujúcich ornamentoch. V konečnom výsledku divák na fotografii vníma elipsu v akomsi mihotajúcom sa napätí.
Keďže v tradičnom poňatí koláž mávala ilustratívnu podobu často s figuratívnym zobrazovaním, v čase svojho vzniku na konci 60. a začiatku 70. rokov 20. storočia sa Štubňove fotografické koláže javili ako novátorské a priekopnícke. Aj keď majú jeho koláže abstraktný charakter, zaznieva z nich pôsobivé emocionálne vyžarovanie. Aj pri pohľade na predstavenú fotografickú koláž cítime napätie vznikajúce pri striedaní použitých plôch, tvarov, línií i prelínajúcich sa tónov bielej, sivej a čiernej. To vzrušenie z hľadania akoby autor vnášal aj do svojich diel, ktoré sa vzápätí prenáša aj na diváka. Vzniká tak akýsi pocit nepokoja pri spoznávaní na prvý pohľad diela nejasného vyznenia. Napokon ale vieme dešifrovať jadro i os diela, ale aj techniku umelcovej práce. A tak vlastne pri pohľade na Štubňove koláže, či chceme alebo nie, komunikujeme aktívne s dielom, skúmame jeho obsah a tiež vnímame emócie napätia a nepokoja, ktoré v nás jeho rytmizované diela vyvolávajú.
Konkrétna Eliptická etuda naviac nesie v sebe nečakane niečo živočíšneho. Jej najskôr rozstrihané a následne rytmicky zlepené časti geometrických prvkov, evokujú pocit dynamického pohybu, akoby dýchania živého organizmu v akýchsi rytmizovaných nádychoch a výdychoch. Pri dobrej predstavivosti tak možno vnímať až akýsi živý organizmus vlniaci sa v náznakoch akýchsi miniatúrnych, abstraktno - figurálnych kompozíciách. Podobne ako autori op-artových a pop-artových diel, ktorí sa snažia pomocou geometrických obrazcov, rastrov a vzájomne sa prekrývajúcich lineárnych plošných útvarov dosiahnuť optický klam pohybu alebo nestability, aj vo fotografických kolážach AŠ sa optickou hrou svetla a tieňa, rytmickým prelínaním geometrických plôch akoby z dvojrozmernej plochy vynárala ilúzia priestorového objektu.
Pri príležitosti okrúhleho životného jubilea, nedožitých 80–tych narodenín Antona Štubňu, Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne v spolupráci s Trenčianskym osvetovým strediskom v Trenčíne pripravuje v termíne od 24. októbra - 6. decembra 2014 pod názvom ANTON ŠTUBŇA – FOTOGRAFICKÉ METAFORY autorskú výstavu mapujúcu jeho tvorivú umeleckú cestu.
Dôkladným výberom diel charakterizujúcich svojím spôsobom jedinečnú a na Slovensku 60. a 70. rokov priekopnícku fotografickú tvorbu umelca chce Galéria M. A. Bazovského znovu priblížiť (aj prostredníctvom katalógu, ktorý bude k výstave vydaný) život a dielo umelca, ktorý významným spôsobom ovplyvnil nielen pohľad na súčasnú fotografiu, ale aj celú generáciu slovenských fotografov.
PaedDr. Ela Porubanová