Výstava OCHRANA PAMIATOK A MODERNÁ ARCHITEKTÚRA TRENČIANSKEHO KRAJA: SÚČASNÝ STAV A VÝZVY

“Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.” Takto znie druhý bod druhého paragrafu zákona o ochrane pamiatkového fondu. To, že je architektonické dielo pamiatkovo chránené, však ešte neznamená, že je jeho stav adekvátny jeho spoločenskej hodnote. Čo vlastne v praxi znamená pre architektonické dielo byť v databáze nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok? V praxi dlhodobo pozorujeme obchádzanie či vynechávanie modernej architektúry z diskurzu pamiatkovej ochrany, a sústredíme sa najmä na staršie obdobia. Nielen, že sa jej nevenuje dostatočná pozornosť, ale dovoľujeme, aby nám mizla pred očami. 

Výstava predstavuje pripravovanú prvú publikáciu, ktorá vzniká pod hlavičkou Centra architektúry v Trenčíne. Publikácia ponúka široký pohľad na tému ochrany architektonického dedičstva 20. storočia. Kladie si otázky zamerané na fungovanie inštitucionálnej ochrany, ale taktiež na jej aplikáciu, historické východiská, či možné výzvy do budúcnosti. Autori, autorky alebo autorské tímy riešia širokú škálu problémov na pestrej vzorke príkladov rozmiestnenej takmer po celom trenčianskom kraji. Úvodný text autorky Nikoly Beim hľadá východiská histórie pamiatkovej ochrany na Slovensku a vysvetľuje paralely medzi obdobím od začiatku po 90. roky 20. storočia. Dvojica autorov Martin Šolc a Petr Svoboda sa zaoberajú rozdielmi medzi českou a slovenskou ochranou medzivojnovej architektúry, ktorú rozoberajú na niekoľkých konkrétnych príkladoch. Nasledujúci text autorky Viery Molnárovej rozoberá pojem brutalizmus a demonštruje jeho podoby dvoma rôznymi príkladmi trenčianskych stavieb. Karolína Králiková sa vo svojej štúdii zaoberá pamiatkovými hodnotami obchodných domov, pričom uvádza príklady nielen z trenčianskeho kraja. Ochrana tak významného urbanistického celku, ako sú Baťovany, je v publikácii zastúpená textom autorky Kataríny Janíčkovej, ktorá ho porovnáva s inými európskymi satelitmi firmy Baťa. Pojem pamätihodnosť sa objavuje u viacerých autorov či autoriek, detailnejšie ho však rozoberá Marek Turošík, a to na príklade mesta Považská Bystrica. Praxi v pamiatkovej ochrane na príklade prievidzského sídliska Píly sa venuje Rastislav Popelka. Najväčšie trenčianske sídlisko Juh rieši vo svojom texte autor Denis Eke, ktorý tu hlbšie rozoberá najmä otázku hodnoty povojnových sídlisk. Lucia Pastierová ďalej rieši analýzu najmladšej národnej kultúrnej pamiatky v trenčianskom kraji, a síce areálu Detského mestečka v Trenčíne z roku 1974. Publikáciu uzatvára veľmi podrobná analýza ochrany modernej architektúry trenčianskeho kraja, od trojice autorov Henrieta Moravčíková, Peter Szalay a Katarína Haberlandová. 

Úvodný priestor výstavy ponúka divákovi vhľad do témy a približuje jednotlivé štúdie prostredníctvom anotácií a vybraných fotografií. Centrálne umiestneným prvkom je tu mapa, ktorá zobrazuje miesta, ktorým sa autori/ky jednotlivých štúdií venujú. Ďalšie dve miestnosti sú v ostrom vizuálnom kontraste, a to farebne (biela a čierna), a taktiež tvarovo (mäkké a tvrdé). “Biela” miestnosť predstavuje všetkých 10 štúdií, pričom každá má v tomto prípade vlastný priestor, jednak na vybraný odsek textu, a taktiež na vybraný model či artefakt budovy. Čierna miestnosť prináša voľným spôsobom vybrané a umiestnené fotografické elementy odkazujúce takisto na vybrané štúdie. Tematicky tak obe miestnosti zobrazujú to isté, každá však úplne iným spôsobom. 

Výstava tak prináša samostatnú interpretáciu textov, ktoré sa budú nachádzať v spomínanej publikácii. Ide o autentický pohľad na to, akým spôsobom sa spoločnosť vyrovnáva s modernou architektúrou. Výstava tlmočí to, čo by podľa autorského tímu malo v tejto téme zaznieť, a to napríklad fakt, že neexistuje jeden ideálny prístup či jedna pravda. Namiesto toho výstava ponúka priestor na zamyslenie sa a vytvorenie si vlastného názoru, nakoľko je podstatné, aby vrstvu modernej architektúry vnímala primárne široká verejnosť, tzn. jej užívatelia, a aby si sami zhodnotili, či by sme mali túto vrstvu chrániť a udržiavať.