Veronika Markovičová: Krasohľad
Termín: od 6.11.2015, 17:00 do 6.12.2015, 17:00 denne okrem pondelka
Veronika Markovičová (1983) patrí k najmladšej umeleckej generácii trenčianskeho regiónu. Je absolventkou Katedry fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde počas šiestich rokov prešla rôznymi ateliérmi, aby vo svojej výslednej tvorbe bola schopná využiť nadobudnuté teoretické i praktické poznatky a obohatiť ich svojim nevšedným vizuálnym cítením a kreativitou.
Jej diplomový projekt Krasohľad je tvorený cyklom 37 fotografií, doplnených textovými anotáciami a hudbou. Výstava sa tak stáva akousi variantou „Gesamtkunstwerk“ alebo všeumeleckého diela, v ktorom všetky vizuálno-literárno-hudobné elementy spolu vytvárajú jeden celok, obrazovú lyrickú báseň, ktorá reflektuje autorkine pocity, životné záblesky, cesty, svet okolo nej i v nej . Poskytuje, ako sama hovorí, „auto - komický nadhľad s nádychom irónie.“
Nosná časť výstavy pozostáva z fotografií vytvorených pomocou vnútrozáberovej montáže, koláže a čistých záberov. Prostredníctvom rôznych minulých i súčasných technologických prístupov vo fotografii skúma povahu tohto média, jeho vlastnosti, obmedzenia a výhody. Pri tom sa nevyhýba ani rôznym fotografickým žánrom – zátišiam, krajinám, portrétom či minimalistickej fotografii hraničiacej s abstrakciou. Fotografie však nie sú iba jednoduchým reprodukovaním skutočnosti. Sú to premyslené, dokonale vyvážené a výtvarne zaujímavé kompozície, kde sa prelína realita s fantáziou a snovosťou, príroda s človekom, prirodzenosť s vyumelkovanosťou, prádnota a neistota s nádejou a láskou. Prostredníctvom možnosti modifikácie fotografického snímku pomocou doplňovania či odoberania, vrstvenia či spájenia s textom vznikli intímne výpovede o živote, kde pocit vychádza z obrazu. Fotografické zábery tak majú dve polohy – koncepčnú – zaoberajúcu sa samotnou problematikou fotografického média a filozoficko – psychologickú – kontemplujúcu nad svetom, spoločnosťou a samým sebou.
Textové komentáre – postrehy z každodenného života, minibásne alebo citácie z literatúry – dotvárajú príbeh, otvárajú význam v nových súvislostiach. Sú to literárne asociácie, citáty známych osobností, autonómne denníkové záznamy autorky, ktoré posúvajú hranice videného na vyššiu úroveň. Texty, štylisticky i lingvisticky rôznorodé, sú metaforami, hádankami i nápovedami - upresňujú a zároveň nechávajú priestor pre vlastnú interpretáciu diváka.
Autorka nastavuje zrkadlo spoločnosti, no predovšetkým sebe samej. Fotografie sa tak stávajú odrazom jej duše, hĺbavou sebareflexiou a plnia tak úlohu akejsi obrazovej autobiografie posledných pár rokov. Veronika Markovičová fotografiou dýcha, myslí, žije. Snahou jej „Krasohľadu“ je komunikovať, zdieľať rôzne okamihy života z minulosti i prítomnosti, vzbudiť záujem diváka rôznymi spôsobmi vizuálneho vyjadrovania v nechronologicky usporiadaných obrazoch. Jednotlivé fragmenty sa vzájomne dopĺňajú, konkretizujú, zapájajú viaceré možnosti vnímania, presahujú svoje hranice, odkrývajú jednotlivé vrstvy, aby predstavili ucelený príbeh. Celý koncept výstavy prezentuje krasohľad – kaleidoskop – hravú skladačku rôznych pohľadov, prístupov, metodík, vizuálnych i literárnych posolstiev, ktorý otvára široké spektrum možností, do akej mery sa chceme či dokážeme, s využitím vlastnej intuície i rozumu, ponoriť, rozjímať a hľadať v tajuplných odkazoch a symboloch, a vďaka tomu objavovať skryté a nepoznané i v nás samotných.
