Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

SKUPINA MIKULÁŠA GALANDU a Bohuš Záboj Kuľhavý

SKUPINA MIKULÁŠA GALANDU  a  Bohuš Záboj Kuľhavý

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne si pripomína 55. výročie svojho založenia (1.2.1969) už na začiatku roku 2024 reprezentatívnou výstavou zo svojich zbierok pod názvom Skupina Mikuláša Galandu a Bohuš Záboj Kuľhavý.

Zbierka Skupiny Mikuláša Galandu v GMAB patrí medzi najkvalitnejšie na Slovensku, keďže jej zhromažďovanie korešponduje ešte so začiatkami galérie, teda sa v nej nachádzajú aj výnimočné, rané diela galandovcov. Zbierka bola postupne a kontinuálne dopĺňaná aj v neskorších desaťročiach, a tak v dlhodobom horizonte mapuje ďalšie vývinové obdobia ich tvorby. Zároveň je celá zbierka v takejto kompaktnej a ucelenej kolekcii na domácej pôde predstavená po prvýkrát. Najzásadnejšou charakteristikou tvorby galandovcov bolo prirodzené prepájanie prvkov moderného výtvarného prejavu s domácimi tradíciami a archetypálnymi znakmi slovenskej ľudovej kultúry. Spolu s dielami Skupiny Mikuláša Galandu, galéria zároveň premiérovo predstaví zo svojich zbierok aj kompletnú kolekciu malieb len nedávno zosnulého maliara Bohuša Záboja Kuľhavého /1937 – 2023/, ktorý ako maliarsky solitér celý život pôsobil a tvoril v okruhu galandovcov. Charakterom svojej tvorby patril k najvýznamnejším predstaviteľom postmoderny na Slovensku a jeho diela boli svojou nadčasovosťou oceňované aj v zahraničí.

Rozsiahla retrospektívna výstava tak predstaví spolu 99 diel (81 diel Skupiny Mikuláša Galandu a 18 malieb Bohuša Záboja Kuľhavého) z pozoruhodnej, 55 rokov starostlivo budovanej, umeleckej zbierky v galérii.

Citát z úvodného textu v katalógu prvej výstavy Skupiny Mikuláša Galandu v Žiline, v decembri 1957: „Skupina vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí sa v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu stretli v estetických názoroch na jednej základni. Uvedomelo a cieľavedome chceme vo svojej práci nadväzovať na dielo M. Galandu, Ľ. Fullu, M. Bazovského a C. Majerníka, lebo oni predstavujú najlepšie prúdy moderného, pritom hlboko slovenského výtvarného a ľudského výtvarného umenia. Sme za umenie pevných a prostých tvarov, aké si vynucuje civilné prostredie dneška a život ľudí atómového veku.“ Podpísaní: Členovia Skupiny Mikuláša Galandu.

Skupina Mikuláša Galandu vznikla v roku 1957 na I. spoločnej výstave v Žiline. Išlo v tom čase o významnú kultúrnu udalosť. Medzi členov skupiny v odbornej verejnosti prezývanej aj galandovci, patrili maliar Andrej Barčík /1928-2004/, sochár Anton Čutek /1928-2002/, maliar a sochár Vladimír Kompánek /1927-2011/, maliar Rudolf Krivoš /1933-2020/, maliar Milan Laluha /1930-2013/, maliar Milan Paštéka /1931-1998/, sochár Andrej Rudavský /1933-2016/, grafik Ivan Štubňa /1926-1994/ a sochár Pavol Tóth /1928-1988/. Počas svojho pôsobenia pripravili celkom 4 oficiálne spoločné výstavy aj s ich následnými reprízami (II. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, 1959, Bratislava; III. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, 1962, Bratislava; IV. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, 1965, Bratislava). V roku 1968 vydala Skupina Mikuláša Galandu prvé číslo Súkromných listov Mikuláša Galandu. Činnosť skupiny bola neskôr režimom zrušená, a preto sa od nich množstvo výtvarníkov dištancovalo. Zakázané boli verejné výstavy, reprodukovanie a nakupovanie ich diel verejnými galériami. Tento zákaz však nebol nikdy striktne dodržiavaný a Galéria Miloša Bazovského ich diela nakupovala v 60. aj 70. rokoch. Celkom v roku 1968 (teda ešte pred založením galérie) a v roku 1969 do svojich zbierok získala 21 diel.

Zároveň im, v pre nich nepriaznivom čase, pripravila viaceré autorské výstavy (Laluha, 1969; Kuľhavý, 1970; Tóth, 1979; Kuľhavý, 1982; Krivoš, 1983; Laluha, 1984; Kompánek, 1987). Ich výstavná činnosť sa však naplno rozbehla až po roku 1989 (Barčík, 1989; Paštéka, 1990; Rudavský, 1991; Kompánek, 2007). Posledná výstava Skupiny Mikuláša Galandu v GMAB sa uskutočnila v roku 2003 z vybraných galerijných diel, diel iných galérií a zo súkromnej zbierky B. Hanzela, ktorý k ich aktivitám vydal aj dve rozsiahle monografie.

Popri kompletnej zbierke diel galandovcov a malieb Bohuša Záboja Kuľhavého tu návštevníci nájdu podrobné informácie o tvorbe jednotlivých umelcov, tiež čiernobiele veľkoformátové fotografie z autorských výstav galandovcov pripravených ešte v predchádzajúcom barokovom objekte na Mierovom námestí v Trenčíne, kde galéria sídlila do roku 2001. Počas takmer trojmesačného trvania výstavy sa uskutočnia viaceré komentované prehliadky a budú premietané krátke dokumentárne dobové filmy o autoroch z rokov 1957 – 1983, ktoré galérii zapožičal Slovenský filmový ústav.

Ela Porubänová

Kompánek, Vladimír Kresba VII.