Ján Koniarek - Pro Patria

Umelecký odkaz Jána Koniarka sa stal základom moderného slovenského sochárstva a jeho posolstvo prichádza k nám, klenúc jeden z oblúkov našej výtvarnej kultúry. Ťažisko expozície pozostáva z diel, ktoré sú majetkom GJK. Expozíciu otvára najstaršia datovaná busta Podobizeň umelcovho otca (1905), nasledovaná Hlavou Jána Krstiteľa (1906-12), v ktorej nájdeme citeľný vplyv jeho profesorov a odkaz postrodenovskej modelácie. Značnú časť Koniarkovej tvorby predstavujú pomníky rôznych tém. Zastúpené sú tiež súťažné návrhy na výzdobu reprezentačných budov a alegorických tém, nevynímajúc komornú tvorbu. Jeho rozsiahle predprevratové dielo sa zničilo, alebo rozptýlené v cudzine, zostalo vo vlasti neznáme. Koniarek, mimoriadne disponovaný pre oblasť monumentálnej sochárskej tvorby, si uvedomoval väzby pamätníkovej tvorby a jej ideologické pôsobenie. Ako bytostný monumentalista považoval za prirodzené sústrediť sa na stvárnenie veľkých historicko-národných tém. V sochárovej pozostalosti zostala približne desiatka nerealizovaných pomníkových návrhov v rozličných štádiách rozpracovanosti a dokumentácie. Umelecký vrchol pomníkov s vojnovou tematikou predstavuje Pomník padlým pre Trnavu, odhalený v roku 1929. Odkaz komornej tvorby mal prevažne podobu sošiek z vysušenej modelovacej hliny. Po Koniarkovej smrti rozhodujúci impulz na ich záchranu vyšiel z iniciatívy jeho krajana a prvého monografistu, umeleckého historika Karola Vaculíka, ktorý organizoval ich postupné odlievanie do bronzu. V roku 1953 sa uskutočnila Koniarkova prvá retrospektívna výstava Jána Koniarka v SNG v Bratislave.