Štefan Straka (1898 – 1932) / Tragická smrť slovenského maliara
„Včera napoludnie došlo v Bratislave k ťažkému automobilovému nešťastiu. Šofér Štefan Borbély, jachajúc na svojom aute, srazil 34-ročného akademického maliara Štefana Straku a v bezvedomom stave odviezol ho do nemocnice.“ — Tragická smrť akademického maliara Štefana Straku. Automobilové nešťastie na Endlicherovej ulici v Bratislave. Zlomený život jedného z najlepších slovenských portretistov (Slovák 26. januára 1932).
Takto a podobne informovali slovenské denníky o smrti rodáka z Trenčianskej Teplej Štefana Straku. Syn miestneho učiteľa a organistu si najprv vybudoval slušnú vojenskú kariéru poručíka, až neskôr odišiel študovať maľbu rovnako ako jeho spolužiaci z trenčianskeho piaristického gymnázia Hugo Gross (1894 – 1971), Karol Ondreička (1898 – 1961) a Ladislav Treskoň (1900 – 1923). Prešiel viacerými umeleckými školami, ale ani jednu riadne neukončil: v roku 1919 odišiel do Budapešti na Národnú maďarskú kráľovskú školu úžitkového výtvarníctva (Országos Magyar Király Iparművészeti Iskola), na ktorej strávil jeden semester štúdiom maliarstva; v septembri 1920 bol prijatý na pražskú Umelecko-priemyselnú školu a v októbri 1921 na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity; na jeseň 1923 nastúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe do ateliéru prof. Vratislava Nechlebu (1885 – 1965), ale štúdium na vlastnú žiadosť a po dohode s profesorom predčasne ukončil po piatich semestroch v roku 1926. Po prvýkrát vystavoval spoločne s Martinom Benkom a Cyrilom Jančálekom vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach v roku 1924, potom nasledovali spoločné výstavy v Matici slovenskej v Turč. Sv. Martine, v Žiline a Bratislave v rámci členských výstav Spolku slovenských umelcov. Svoje dve najviac cenené diela Obecná rada a Predspevák predstavil na jeseň v roku 1931 v pražskom Mánese na Výstave Slovenského umenia. Zaujal nimi a dostal viaceré ponuky. Mal sa rozhodnúť pre Prahu alebo Bratislavu, alebo sa vrátiť do Trenčianskej Teplej. Rozhodol sa pre Bratislavu…
V auguste 1939 napísal M. A. Bazovský list pani Paule Treskoňovej, vdove po Ladislavovi Treskoňovi, Strakovom spolužiakovi, aby ju informoval o zamýšľanej „výstave pietnej“ z diel zomrelých mladých maliarov Ladislava Treskoňa (1900 – 1923), Štefana Straku (1898 – 1932), Zola Palugyaya (1898 – 1935), Mikuláša Galandu (1895 – 1938) a Ivana Žabotu (1877 – 1939). Výstava sa nikdy neuskutočnila…
Terajšia výstava Štefana Straku v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne naznačuje, akoby Bazovského plánovaná výstava mohla vyzerať. Pri fiktívnej rekonštrukcii nešlo len o výber diel uvedených maliarov, ale inšpiráciou bola tiež fotografia XIII. výstavy Spolku slovenských umelcov v Žiline z mája 1927, ktorá zachytáva vtedajší spôsob prezentácie diel. Baliaci papier na stenách, behúne na podlahe, kvetinová výzdoba a stručný zoznam diel vytlačený sa samostatnom hárku spolu s ďalšími dobovými fotografiami z ateléru prof. Vratislava Nechlebu z polovice 20. rokov minulého storočia dotvárajú pre nás nezvyčajný kolorit.
Na výstave budú prezentované zbierky slovenských inštitúcií (Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, Mestský úrad Žilina, Obecný úrad Trenčianska Teplá, Galéria Mesta Bratislavy, Považská galéria umenia, Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Turčianska galéria v Martine Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum, Trenčianske múzeum v Trenčíne) a súkromných zberateľov. K výstave plánujeme vydať i katalóg diel autora (bude vydaný počas trvania výstavy).
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
