Hlavná stránka / O galérii / Zbierkový fond / Zbierkový fond: Miloš Alexander Bazovský

Zbierkový fond: Miloš Alexander Bazovský

V súčasnosti reprezentuje zbierku diela Miloša Alexandra Bazovského 462 obrazov (olejov, gvašov, tempier, pastelov) a 667 kresieb. Nakoľko však život a tvorba Bazovského je spätá najmä s Turcom, Oravou, Liptovom, či Detvou a len posledné roky svojho života prežil v Trenčíne, sú v trenčianskej galérii zastúpené diela predovšetkým zo štyridsiatich a päťdesiatych rokov.

Zbierkový fond:Miloš Alexander BazovskýObdobie tridsiatych rokov, kedy sa jeho tvorba kryštalizuje, vymaňuje z akademických konvencií a väzieb, smeruje k monumentalizácii formy obsahu a od monumentalizácie a dynamizácie kompozície sa cez lyrizujúce uplatnenie lineárneho prvku a rytmizácie obrazovej plochy vyvíja až k hutnejšej definícii plošne chápaného tvaru, je v galérii žiaľ zastúpená sporadickejšie. Až do obdobia zrelej syntézy po roku 1938, kedy autor smelo a účinne oprosťuje svoj výtvarný prejav od nánosov nepodstatného a smeruje k nenapodobiteľnej skratke a štylizácii tvarového i farebného fenoménu, je v galérii zastúpené a dokumentované kvalitne i v plnej šírke.

Hoci v tvorbe Bazovského môžeme sledovať viaceré vývojové periódy, v ktorých mení výrazovú štruktúru svojich diel – tvaroslovnú i kompozičnú skladbu i farebný register – základné pritom zostáva nezmenené - orientácia na tému Slovenska, ktorá je mu bytostne najbližšia. Slovenská krajina a jej obyvatelia sú v Bazovského dielach podané neuveriteľne bohatých modifikáciách a konfiguráciách; spôsob, akým sa tohto námetu zmocňuje, je obdivuhodne široký, vždy odlišný a prekvapujúci. Autor na svojich potulkách po Slovensku je nesmierne vnímavým pozorovateľom, ktorý rovnako v kresbe ako i v maľbe vie vystopovať a odhaliť prazáklad motívu, v odvážnej skratke definovať a syntetizovať vizuálnu, pocitovú a myšlienkovú rovinu objavovaného. A až v intímnej pohode jeho ateliéru ožívajú potom jeho obrazy akordmi zemitých i odvážne nadsadených farebných tónov , aby ich kolorit, plne vystihujúci baladickosť a poéziu slovenskej krajiny zároveň definitívne dotvoril atmosféru a dej maliarovho príbehu o Slovensku.

Bazovského tvorba naplno znie až do roku 1957, kedy je násilne prerušená chorobou. Napriek nepriaznivej politicko-spoločenskej klíme päťdesiatych rokov, akoby jeho umelecké úsilie gradovalo a dostávalo sa do najautentickejších a najsugestívnejších podôb. A tak v Bazovského obrazoch môžeme objavovať stále nové dimenzie a podoby Slovenska – jeho nenapodobiteľný kolorit, svojráznu konfiguráciu horských masívov a dolín, poéziu i baladickosť osamelých senníkov, strúng, človeka harmonicky súzvučiaceho s prírodou v ktorej žije, nostalgickú atmosféru krajín s opakujúcim sa motívom slnka, či mesiaca symbolizujúcich kolobeh života, sugestívne zátišia bez rozptyľujúcich detailov, meditatívne vo svojej pokore a úcte k jednoduchosti a kráse okolitých predmetov. Slovensko sa v interpretácii Bazovského nestáva zakonzervovaným skanzenom etnografických zvláštností, ale nadčasovým, stále aktuálnym príbehom o krajine a človeku.


Fotogaléria


Súvisiace video - Miloš Alexander Bazovský

Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny.


Textový prepis pre video Miloš Alexander Bazovský

Miloš Alexander Bazovský patrí k najvýznamnejším a najznámejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Svojou tvorbou, obsahovo spätou so Slovenskom a výrazovo orientovanou na širšie európske kontexty, sa rozhodujúcou mierou podieľal na konštituovaní slovenskej výtvarnej moderny. Narodil sa 11. januára v Turanoch nad Váhom (okres Martin) v rodine učiteľa, redaktora a prekladateľa Kolomana Bazovského. Mal troch súrodencov - Oľgu, Ivana a Vladimíra. Študoval v Budapešti, Prahe aj Viedni. Počiatky jeho maliarskej tvorby sú spojené so štúdiom na pražskej Akadémii výtvarných umení Po ukončení štúdia sa vrátil do rodných Turian, aby sa neskôr presťahoval do neďalekého Martina (1931). Tu v prostredí nesmierne bohatom na vizuálne podnety neúnavne kreslí a maľuje krajinu, postupne sa odkláňa od realisticko-impresívnych postupov v prospech sumárnejšieho a abstrahovaného tvaru od optického povrchu javov, ku zovšeobecňujúcej definícii skutočnosti. Začiatkom 50. rokov sa umelcova tvorba vyhranila do najsugestívnejších podôb. V príkrom rozpore s nepriaznivou spoločenskou, politickou i kultúrnou klímou, ako aj ťaživou osobnou situáciou spojenou s existenčnými problémami Bazovský obdivuhodne akceleruje a zhutňuje svoj výtvarný prejav. A tak sú jeho záverečné - až surrealisticky vyznievajúce krajinárske, figurálne vízie a zátišia farebne, tvarovo i kompozične privedené do strhujúceho fortissima. Sú suverénnym zovšeobecnením Bazovského najpodstatnejších filozofických a etických reflexií o zmysle, protikladoch i neúprosných zákonitostiach ľudskej prírodnej reality. Dielo umelca sa navždy uzatvorilo 15. decembra 1968. Pochovaný je v Trenčíne.