V osobe maliara, grafika, pesničkára Igora Cvacha sa nerozlučne spája výtvarný talent s meditujúcim filozofom v takej jednote, že je niekedy dosť ťažké určiť, ktorý z oboch sa stáva rozhodujúcim tvorivým činiteľom. Skutočnosť zachytená na Cvachových plátnach či grafických listoch je videná zvláštnym pohľadom a z jedinečného bodu tvorcovej mysle.
Autor hľadá odpovede na otázky, ktoré si kládli filozofovia v staroveku i stredoveku, zamýšľa sa nad etickými princípmi, ktoré ľudstvo zaujímali a znepokojovali už od nepamäti. Na vyjadrenie nachádza postupy, ktorými zachytáva svoje bezprostredné citové a zmyslové prežívanie sveta, hlbinne ukotvené archetypálnymi hladinami podvedomia. Ide o vyjadrenie vyrastajúce z vnútra maliarových osobných zážitkov, pocitov, predstáv i túžob, v ktorých sa prelína vlastná minulosť s prítomnosťou, spolu so situáciami a udalosťami, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Autor zaujatý niektorým z motívov, odpútava sa od vonkajšej podoby vecí, pôvodné prvky reálnych tvarov oslobodzuje a mení na čisté formy novo sa objavujúcich skutočností.
V kontexte výtvarnej tvorby Igora Cvacha zaujíma dôležité miesto grafika. V technike leptu, alebo suchej ihly autor pracuje s fantazijne abstrahovanými biomorfnými a geometrickými tvarmi. Nimi rozpráva fascinujúce obrazové podobenstvá o živote a o všetkom, čo ho v rámci duchovnej vízie presahovalo a presahuje. Grafické kompozície, veľkoplošne digitálne spracované, sú vybudované na fragmentovaní i obludnom zmnožení znakov a figúr, zaujímajúcich identické pozície. Tváre, pripomínajúce talianske ústa pravdy plávajú priestorom, spájajú sa, skladajú, aby sa zase rozišli. Hrdinovia vyrastajú jeden z druhého, vŕšia sa nad sebou.
Odkrývanie zložitých až záhadných vrstiev týchto, ako ich autor nazýva „labyrintov života“, krajín, stavieb, tajomných procesov zrodenia i zániku bytostí, démonov, ľudí i zvierat, či len spleti ornamentov sa odohráva v mnohých podobách, akoby proces grafickej tvorby bol nekonečný a neukončiteľný. Cvachove „labyrinty“ zoraďujú v sebe myšlienkove cykly, ktoré na seba nadväzujú so vzácnou výtvarnou i obsahovou logikou. Poukazujúc na nadčasovosť v starých mýtoch a dejoch, rovnako ako v súčasnosti, stávajú sa metaforami ľudských situácií.
Bulletin Igor Cvacho: Labyrint života
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
PhDr. Alena Hejlová
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne
Vytlač stránku 02.2.2012
09.12.2021 - 27.2.2022 EXTRAKT / Robo Kočan, Rudo Prekop 25.11.2021 - 06.2.2022 Orest Dubay Kód 07.10.2021 - 28.11.2021 Lucia Tallová – Nehybnosť času 07.10.2021 - 28.11.2021 Postmoderní (Umenie, kultúra, život v rokoch 1988 – 1993)
Registrujte sa pre bezplatný odber noviniek z diania v galérii.