Aktuálne v galérii - výstava OBRAZ AKO TOPOGRAFIA KRAJINY

Vystavujúci autori a autorky:

Žofia Dubová, Zuzana Gállyová, Jana Hojstričová, Rastislav Hlocký, Paulína Chrenková, Martin Jurík, Lucia Kupcová, Dávid Kurinec, Kristína Ligačová, Palo Macho, Dajana Marcinková, Daniel Matula, Ján Mýtny ml., Katarína Pozorová, Pavlína Pšenicová, Bernadett Sláviková, Jakub Sojka, Richard Szabados, Anna Zbořilová

The Faculty of Fine Arts of the University of Porto (FBAUP), Portugal

Teresa Almeida, Cristiana Macedo, Andreia Pereira, Cassandra Pereira, Daniela Pinheiro, Ana Sofia Ribeiro, Daniela Ribeiro, Giulia Yoshimura

Výstava Topografia krajiny je po výstavách Vidieť, vedieť, maľovať (Galéria Médium, 2017, Boda Glassbruk, 2019), New Glass Folder (Oravská galéria, 2019) a Obrazy zachytené na skle (Hempel Glasmuseet, 2019) štvrtou výstavou zameranou na prezentáciu obrazu na skle.

Z pozície médií môžeme hovoriť o kresbe, maľbe a fotografii na skle. Podmienky pre obrazové výstupy sú podporované koncepciou odborného predmetu Maliarske a dekoratívne techniky na sklo na VŠVU od roku 2012.

Na výstave sú prezentovaní pedagógovia, absolventi, študenti a študentky zo skla, intermédií, grafiky, maľby, reštaurovania a fotografie na VŠVU v Bratislave a pedagogičky a študenti z The Faculty of Fine Arts of the University of Porto (FBAUP), Portugalsko.

V roku 2022 sa uskutočnil Workshop maliarskych sklárskych techník na Univerzite v Porte, PT (Palo Macho, Žofia Dubová) a Workshop lithyalinu a sklárskych lazúr v Novom Bore, CZ (Palo Macho, Václav Kuželka - Glassbor CZ). Výsledky workshopov tvoria súčasť výstavy.

Zámerom odborného predmetu na VŠVU je vnímať maľbu na sklo v kontexte súčasného vizuálneho umenia prostredníctvom subjektívneho zobrazovania autonómnych tém. Laborovanie s obrazom, smerujúce ku klasickým, okrajovým a experimentálnym technikám, mobilizuje myslenie a generuje nielen nové technologické spôsoby, ale aj nové spôsoby zobrazovania.

Krajina je časťou zemského povrchu s jej objektmi. Krajina je aj neexistujúca časť zemského aj mimozemského povrchu. Vnímanie a zaznamenávanie krajiny nesie mnoho znakov subjektívnosti, ktoré súvisia s individualitou vnímateľa. Problematika obrazu krajiny je spojená nielen s ľudským vnímaním, s jeho subjektivitou, ale následne s estetikými kritériami. Aj keď preferencia jednotlivých častí krajiny alebo zdôrazňovanie istých aspektov

potláčajú alebo vyzdvihujú iné časti z celku, v konečnom dôsledku ich výskum prispieva k objektivizovaniu poznania. Fotografia sa v určitej etape chápala ako jeden z nástrojov objektivizácie a stala sa dokumentačným prostriedkom prezentácie vizuálnej stránky krajiny. Takto alebo podobne by sme mohli definovať princípy nielen vnímania, ale aj zobrazovania krajiny. Názov výstavy Topografia krajiny hovorí o forme reliéfu, farebnosti, o svetle a štruktúre, o objeme, o priestore aj o individuálnom autorskom prístupe k tejto téme, ako východzí moment pre jej zobrazovanie alebo v kontexte abstraktného obrazu.

Nesledujeme kauzálne vzťahy v krajine, ale vzťahy založené na intenzitách a na asociačných súvislostiach. Tieto krajiny sú možno svojim zobrazovaním odtrhnuté od naratívnych krajino-obrazov, ktoré poznáme, ale vnímajme to ako výhodu. Myslime obrazom a skúmajme vrstevnatú štruktúru zobrazovania prostredníctvom intermediálneho prístupu. Nie všetko je krajina, ale krajina je všade.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Vo svojej tvorbe sa zaoberám predovšetkým maľbou a témou krajiny, pri ktorej je veľmi dôležitý osobný pobyt v nej - s cieľom porozumieť a ďalej spracovávať na plátne, skle či na papieri. Rovnako dôležitý je pre mňa aj spôsob konštruovania obrazov, zaujíma ma ako vzniká obraz-maľba. Proces vzniku obrazu rozoberám na jednotlivé fázy či vrstvy. Skúmam možnosti vstupu do týchto procesov, čo mi v konečnom dôsledku umožňuje ovplyvniť výsledok, teda to, ako obraz bude vyzeraťa o čom všetkom bude hovoriť. Často pracujem s rôznymi materiálmi a ich kombináciami, najmä s plátnom, papierom, textíliami a v neposlednom rade aj so sklom

Žofia Dubová (1991)

Krajina je pre mňa ako kniha. Všetci vidíme a čítame ten istý príbeh, no každý z nás naň nahliada inak. Niekto si z neho vyberie len určitú časť, iný pracuje s celkom, ďalší hľadá podobnosti a spojitosti v rôznych odvetviach, žánroch. Hovorí sa, že ľudia majú tendenciu pozorovať svoje prostredie na základe záujmov, vedomostí a skúseností, ktoré sú im vlastné. Preto sa snažím rozširovať svoje pole poznania. Chcem aby krajina, s ktorou pracujem, v podstate stojaca na jednom základe, nadobúdala nové perspektívy.

Zuzana Gállyová (2000)

Pomocou vlastných symbolov som vykreslil a zadefinoval pocity a emócie, ktoré dostali konkrétny tvar. Každý jeden symbol, ťah, maliarsky úkon ktorý vidíme na týchto sklách, vyjadruje zhluk konkrétnych pocitov, zvukov, pohybov, objektov. Každý zo symbolov má svoju osobitnú vibráciu a ojedinelý význam. Ako autor viem takto pracovať s priestorom ktorý je daný mojím zmyslom. Tým ako sa premaľovávam určitými disciplínami, tak sa mi otvárajú nové obzory a možnosti ako uchopiť maliarsky, videný alebo myslený objekt. Na maľbe skla je fascinujúca nekonečnosť kompozičných variácií.

Rastislav Hlocký (1999)

Vták atak.

Sedím na konári.

Je mi zle.

Kedy to pominie.

Nespi tu líška, krehká, zlatá.

Už viem, čo Ťa čaká...

Paula Chrenková (1976)

Venujem sa hlavne inštaláciii a objektu, resp. objektom a vzťahom medzi nimi. Tematicky sa zaujímam hlavne o sociálne témy a témy spojené s vnímaním a pamäťou.

Martin Jurík (1998)

Moje vnútorné krajiny postupne prerastajú do vonkajšej topgrafie krajiny a prirodzene sa na ňu napájajú. Rozmýšľam nad vnútornými rozpadmi. Nekonečné rozpady vnútornej entity, pozliepané tisickrát na novo, vždy inak. V hraničných životných situáciach nastáva akési metaforické bystostné stretnutie s vlastnou smrťou, ktoré nám ponúka možnosť vnútornej slobdy. Ak sme schopní nadobudnúť formu hlbokej vnútornej slobody, nie je už nič, čo by ňou mohlo otriasť. Nové nevzniká von, nové vzniká vo vnútri.

Lucia Kupcová (1994)

Diela pracujú s estetikou a formou starých CRT obrazoviek. Tvar pripomína pri rôzny konšteláciách a nakloneniach buď sklenenú vázu alebo sklenenú časť rozmontovaného televízneho prijímača. Vo forme sklenenej vázy sa odlišuje od klasického tvaru rotačným hrdlom plynule prechádzajúcim do kubickej podstavy. Vo forme obrazovky je odlišné pretiahnutie zúženého zakončenia. Farebnosť a motívy týchto objektov vytvorené klasickými sklárskymi technikami maľby sa napájajú na televíznu estetiku - zahltenosť farbami, rýchle striedanie obrazov a informácii. Podobne ako televízny prijímač bol schopný deformovať určitým smerom videnia a vnímanie človeka tak aj objekty ním inšpirované sú určitým spôsobom deformované.

Dávid Kurinec (1990)

Moja práca emócie vyvoláva , ale nezobrazuje. S princípom nedopovedania pracujem v textoch, aj v obrazoch. Zachovávam si pocit, že všetko je možné a zároveň si stanovím mantinely. Pracujem v cykloch, vo vrstvách, s variantami. Maľba je výskum. Nehľadám jediné riešenie, hľadám riešenia.

Palo Macho (1965)

Between the lines.

Čiarky ako vyrovnávací mechanizmus.

Sklá metaforicky zobrazujú dni - nepokreslené, priehľadné a bez zásahu, cez ktoré sa postupným pridávaním čiarok nedá vidieť úplne. Obraz je nejasný a zásah trvalý.

Subtílnosť prístupu sa dopĺňa s vrstvením a množením čiarok, pričom dôraz je kladený na intimitu tohto gesta a jeho línií.

Dajana Marcinková (1999)

Inštalácia Vreckovky vizualizuje môj postoj k sexuálnemu zážitku. Či sa jedná o presexovaný čas, alebo o súkromnú chvíľu sám so sebou, pri ktorej fantazírujem po čom túžim. Samozrejme je v hre aj biologická potreba. Spomenuté zážitky po sebe zanechávajú triviálny predmet. Tento objekt tranasformujem prostredníctvom technológií na umelecké dielo. Rozhodol som sa ho uschovať v sklenej priehľadnej vitríne. Nie na obdiv publiku, ale ako manifest lásky k sebe samému.

„Je sex nemravný? Len ak sa robí poriadne.“ — Woody Allen

Daniel Matula (1973)

Tok rozlievanej fotografickej emulzie tuhne na povrchu skla, tuhnutie pretaveného tabuľového skla, alebo zachytenie neopakovateľného momentu fotografiou. Tieto materiálové zastavenia sú v dielach priestorom pre kontempláciu širokej škály dynamiky krajiny. Od cyklických tokov, až po zdanlivo nehybnú topografiu krajiny. Zastavenia poodhaľujú skrýtý pohyb, priestor vnútornej transformácie. Samotný proces tvorby má svoj meniaci sa pohyb od aktívnej transformácii a pasívnej kontemplácii k aktívnej kontemplácii a pasívnej transformácii.

Ján Mýtny ml. (1991)

Drapéria ako mikrosvet záhybov, tieňov, štruktúr.

Kabát ako záhyb v priestore.

Mikrosvet, makrosvet.

Krajina ako priestor.

Krajina ako priestor absurdných javov.

Priestor ako všetko, ako nič.

Priestor vapĺňame aj my.

Sme my absurdi?

kabát ako záznam ľudskosti.

Katarína Pozorová (1986)

Pro mé práce hledám inspiraci obvykle v architektuře a přírodě která nás obklopuje. Hledám prvky, okamžiky, které mě osloví a já je poté mohu přenést do skla. Krajina není jen o pohledu na ní, ale je také o pocitech a vzpomínkách, které v ní nacházíme, stejně tak vnímám sklo.

Systém – E M I L

Inspirací se stala kubistická lampa od architekta Emila Králíčka. Tato lampa je tvořena z komolých jehlanů doplněné o kovovou lucernu. Objekt je tedy tvořen zkosenými jehlany, jež jsou hlavním prvkem lampy, které jsou horizontálně uchycené do kovového bloku. Blok je vertikální, aby doplňoval horizontální skleněnou část objektu a nahrazoval vertikálu původní lampy. Objekt je dále doplněn malbami krajiny.

KRAJINA

V pohledech na krajiny mě inspiruje jejich rozličnosti a „chaos“, ale i přesto mezi nimi hledám určitou spojnici. Vlastně si hledám svou dokonalou krajinu, kterou si poskládám jako puzzle. Malby krajiny jsou abstraktní, stejně jako pocity, které v ní nacházím.

Pavlína Pšenicová (2001)

Invasive species : Táto séria sklenených malieb skúma zložitý vzťah medzi inváznymi rastlinami a ich novým životným prostredím, vrátane ich schopnosti aklimatizovať sa, žiť v symbióze s inými organizmami alebo potláčať pôvodné druhy rastlín. Kruhy a kruhové plochy predstavujú rôzne fázy cesty rastlín, od ich prvého introdukcie až po ich konečné integrovanie do ekosystému, a kontrolné opatrenia, ktoré sa často používajú na obmedzenie jej šírenia.

Berandett Sláviková (2002)

Vodný vír

Cieľom mojej tvorby bolo zachytenie vody. Následne som sa na ňu pozeral ako na nevyhnutnú súčasť prírody, krajiny, ale aj pre život ako taký.Voda je jeden z elementárnych symbolov. Na jednej strane oživuje a zúrodňuje a na druhej strane prináša deštrukciu a zánik. Voda okrem toho vyjadruje aj kľud, pokoj, teda niečo, čo je tiché, kľudné a statické, ale aj naopak svojou silou a prúdmi pôsobí dynamicky.

Jakub Sojka (1998)

Do týchto romantických zátiší či krajiniek vkladám nový prvok: komix. Pracujem s kolážou, kde sa nesúrodé prvky súvisle prepájajú v jednom výjave. Mojím zámerom bolo prepojiť "umenie" (myslené ako gýč) minulosti so súčasnými prvkami a vytvoriť medzi nimi paralelu, čím sa tieto obrazy stávajú niečím iným ako umením minulým a súčasným. Stávajú sa obojím zároveň.

Richard Szabados (1990)

GESTO a SKICA

Práce jsou vytvářeny intuitivně v daném okamžiku realizace. U obou děl pracuji s linkou, která se mění s ohledem na odlišné médium, s kterým zrovna pracuji. Jak kresba, tak skleněné objekty tvoří jeden harmonický celek, jenž na sebe navazuje. Jde o znázornění volnosti a záměrně neovládat materiál, ale dodat mu lehkost a podpořit jeho vlastnosti.

Anna Zbořilová (2000)

Expozícia

Objekty sa opierajú o chápanie slova expozícia vo fotografickej praxi, ale aj o prírodné disciplíny, ktoré počítajú s rôznymi formami expozície, vystaveniami sa čomusi, čo bádateľ skúma, preveruje, alebo vyhodnocuje. Slová expozícia a lokalita sú vzájomne previazané a pod lokalitou prírodovedci chápu nálezisko vzácnych biotopov, fosílií, rastlín, či živočíchov.

Muzeálna kultúra, ale aj historicko-fotografický kontext sa stávajú základom pre reaktualizácie tohto kontextu a spolu s experimentovaním prinášajú celkom špecifickú podobu umeleckého procesu v rámci inštalácie, ale aj záujem o rolu estetiky v kontexte vedy. Interpretácia, kontext, experiment – to všetko je základný rukopis.

Mnohé artefakty uložené v zbierkach prírodovedných múzeí sú dokladom minulého života na našej planéte v čase klimatických zmien, ekologických problémov, vymierania mnohých rastlín a živočíchov sa priestor na našej planéte permanentne zmenšuje. Zbierky múzeí budú možno jedinou lokalitou, kde budeme môcť študovať prírodu z čias ešte pred antropocénom.

Jana Hojstričová (1972)