Michael Rittstein: Orba je třeba
Termín: od 25.9.2015, 17:00 do 1.11.2015, 17:00 denne okrem pondelka
Michael Ritttstein patrí k najvýznamnejším predstaviteľom expresívnej figurálnej maľby. Pre jeho tvorbu je charakteristická výrazová nadsádzka, tvarová deformácia, nezameniteľný kolorit, dejová groteska, sarkazmus a vtip, ale aj desivé vízie zo smerovania konzumnej spoločnosti a jej fetišizácie. Okrem prevažujúcej maľby sa autor venuje kresbe, grafike, ilustráciám a priestorovým inštaláciám.
Michael Rittstein sa od počiatku svojej tvorby prezentoval ako impulzívny maliar s bohatou invenciou, so zmyslom pre sondovanie nových dosial nevyužitých oblastí výtvarného výrazu, s minimom predpojatých programových zámerov a s obdivuhodnou schopnosťou inšpirovať sa aj tou najbanálnejšou skutočnosťou, ktorá pod jeho rukami prechádza zázračnou metamorfózou.
Autor si vždy dokázal uchovať svoju osobnú a názorovú slobodu. Maľovanie nikdy nepovažoval za svoje zamestnanie, ale za spôsob existencie, bez ktorej nemôže byť. Rittstein maľuje v podstate kontinuálne po celý svoj život, tvorí spontánne a s radosťou, nie s pocitom uplatnenia sa na spoločenskom rebríčku. Postupným vývojom sa dopracoval k svojbytnému námetovému registru a rukopisu. Jeho gestická maľba sa vyznačuje výrazovou nadsázkou, deformáciou tvarov, šantením postáv a predmetov, groteskným dejom, sarkazmom a vtipom.
Nezameniteľná eruptívna sila maliarskeho gesta Michaela Rittsteina premenila jeho plátna na jedinečnú farebnú slávnosť. Hektické scény sú plné pohybu. Figúry ľudské i tie zvieracie sa stali aktérmi dejov. Zobrazené príbehy, aj keď často nepoznáme ich skutočný obsah, sú natoľko sugestívne a príťažlivé, že radi podľahneme ich fantastickému skupenstvu. Nechávame sa strhnúť prúdom relatívne autonómnej reči výtvarných znakov a vykreslených figurálnych alegórií. Autor vytvára novú realitu, iritujúcu svojou naliehavosťou. Neexistuje tu harmónia, nevládne pohoda. Rittstein dáva prednosť kontrastu, ostro vedenému dialógu, respektíve potrebuje vyjadriť pravdu jasne a zrozumiteľne. Neraz stavia svoj obraz proti realite, zdôrazňuje morálny pátos a svoje vlastné vnútorné presvedčenia. Do protikladu k ľudskému intelektu stavia pudovosť zvieracích inštinktov. V súčasnosti kladie dôraz na zachytenie a skladbu prírodnej scenérie. Do krajinárskych kompozícií sa intelektuálne riešenia vnútorných umeleckých vzťahov premietajú až druhotne. Zaujal ho sentimentálny pocit z krajiny svojho detstva, melanchólia vidieckeho Brnířova, ktorý sa už pred rokmi stal jeho prechodným domovom.
Rittstein je veľmi komunikatívny človek a rád nadväzuje dialóg s vonkajším svetom. Hovorí, že v jeho okolí nie je nič, čo by sa skôr alebo neskôr nedostalo do jeho obrazov. Svet prináša nepreberné množstvo veľkých a malých podnetov a stále sa mení ako vecné prostredie i ako sociálna duchovná štruktúra. To umelcovi nedovolí, aby ustrnul na akomkoľvek námete.
Opája sa aktom maľby, záznamy reality bagatelizuje, pohráva sa s gýčom. Neváha začleniť jednoduchý žáner do veľkej obrazovej koncepcie. S mladíckou rozšafnosťou zobrazuje traktory, autobusové zastávky. Necháva zápasiť kobylky, jeho zajace, medvede a iné živočíšne druhy sa oddávajú milostným hrám vo vyhrotenej nadsádzke a bez hlbšieho podtextu. Jeho maľba vie byť lahodne melodická, nespútane hravá a uvoľnená a potom zase drsná a surová, nervózne streštená až kŕčovitá. Objíma sa s realitou, ale zároveň je vykalkulovane umelá a extravagantne artistná. Maliarska optika smeruje za vonkajší vzhľad prírodných motívov. Tomuto hľadaniu akejsi univerzálnej šifry pre dianie vo svete okolo nás podriadil nielen celkovú koncepciu obrazov vrátane formátov, ale aj všetky formálne prostriedky až do posledného dotyku štetca napojeného farbou.
Rittstein je bytostný kolorista, objavil nekonečné možnosti farieb. Oporu a výrazové riešenie našiel v energických a gestických ťahoch štetca. Akrylové gely často až fyzicky hnetie, má rád ten pocit, ktorý sa mu vynára nanášaním farieb a ktorý mu vzájomným vrstvením hmôt dáva možnosť vstupovať do príbehu. Farby sa stali výhradným prostriedkom na vybudovanie rýdzo maliarskeho obrazového priestoru. Ich súzvuky i kontrasty expanzívne vyžarovanie alebo chladné uzatváranie sa do seba navodia aj v divákovi celkom atonómny zmyslový zážitok priestoru. Farebné senzácie odohrávajúce sa na obrazovej ploche, nie sú zámienkou na abstraktné maliarske etudy. Naopak fungujú ako sofistikované mantinely, ktoré usmerňujú asociácie nejednoznačne čitateľných motívov. Rittsteina bavia veľké obrazy, pretože po nich môže kráčať, maľuje ich totiž na zemi, môže sa k nim skláňať, približovať sa, byť doslova ich súčasťou.
Obrazy Michaela Rittsteina to sú aj časozberné akumulátory energie, kam autor vkladá to najlepšie z tvorivého sebavyjadrenia. Diela sú touto energiou vrchovato naplnené. Postupne ju vyžarujú a čakajú na správne oči, ktoré sú rovnako naladené, na ľudí, ktorí sú nastavení na podobnú skúsenosť vnímať rafinované príbehy predkladané s radostným nadšením v labužnícky vychutnávanej farebnosti. Pretože ako autor o sebe pripomína:
„... Radosť z práce si dožičím. Práca ma strašne baví. V takomto prípade idem do postele s tým, že mi je ľúto noci, počas ktorej nebudem maľovať, a pred usnutím sa teším, že sa zase ráno postavím pred obraz. ..."
