Vernisáž fotografických výstav
Galéria M.A. Bazovského v Trenčíne Vám predstavuje nové výstavy. November už tradične patrí fotografickým výstavám.
Výstavný projekt fotografa Kamila Vargu: Súkromný vesmír je ďalšou zo série výstav, ktorými Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne približuje nadčasovú fotografickú tvorbu medzinárodne uznávaných slovenských fotografov, združených do skupiny pod názvom Slovenská nová vlna.
Ide o umelecky i generačne spriaznených autorov, ktorí koncom 80-tych rokov 20. storočia vyštudovali na Katedre fotografie na FAMU v Prahe a napokon tam zostali natrvalo pôsobiť. Svojou inovatívnosťou, často až bizarnosťou, iróniou, hravosťou a búraním zaužívaných klišé inscenovanej fotografie si získali uznanie na československej i medzinárodnej umeleckej scéne.
Fotografie Kamila Vargu, ktoré Galéria Miloša Alexandra Bazovského prezentuje, sú obklopené tajomnou mágiou autorovho duchovného sveta, v ktorom hrá dôležitú úlohu mystika i učenie východných filozofií. Autor do nich vkladá celú energiu svojho podvedomia i špecifické vnímanie sveta. Tvoria „súkromný vesmír“ umelca, v ktorom formuluje tézy o pochybnostiach, hľadá odpovede, možno pravdy o sebe samom.
Fotografická výstava Stopy sa zameriava na bývalú textilnú fabriku Merina, ktorá viac než storočie spoluvytvárala identitu Trenčína ako "mesta módy". Netradičnými formami mapuje jej priestor, odkrýva vrstvy minulosti cez vizuálne kódy z prítomnosti. Názov výstavy odkazuje na spôsob práce, ktorý si autorky zvolili. Obe pracujú s materiálom, nájdeným priamo v areáli fabriky, narábajú s obrazom ako s vizuálnou interpretáciou informácie. Výsledná výstava kombinuje dva protikladné prístupy, cieľom oboch je však odkrývanie histórie a mapovanie prítomnosti vyše storočného industriálneho komplexu vlnárskeho závodu a taktiež pracovného života, ktorý firme venovalo niekoľko generácií obyvateľov Trenčína a okolia.
Zuzana Janíček Muranicová vytvorila z vozíka nájdeného priamo v priestoroch výrobných hál dierkovú komoru, ktorou fotografovala interiéry a exteriéry bývalej Meriny. Nedokonalý a mierne neostrý vzhľad výsledných fotografií vytvára snové obrazy z reálnych scén, obrazy niekde medzi minulosťou a súčasnosťou, realitou a fantáziou.
Jana Gombiková pracuje s nájdenými objektmi, ako sú kusy látok, vlákna, či vzorníky, archivujúce vzorky látok, vyrábaných v Merine. Skener, ktorý používa na tieto účely, umožňuje zachytiť veľké detaily, štruktúry a vzory, zároveň predmet izoluje od okolia a umiestňuje ho do nového kontextu. Výsledné obrazy majú dokonale ostrý vzhľad a často až abstraktný charakter. Priblíženie, ktoré je nevyhnuté na naskenovanie objektu, vyťahuje do popredia detaily, ale zároveň deformuje, mení perspektívu, rovnako, ako sa to deje pamäti v procese zabúdania či rozpamätávania sa.
