Miloš Balgavý - Myslenie v skle II. 1989-2009 (od Trenčína po Trenčín)

Od počiatku do súčasnosti neoblomne uplatňoval tvorbu v optickom skle, hľadal dokonalé tvary a citlivo zvažoval farebnosť. Z umelcovho vnútorného založenia vzniklo dielo, ako sa sám vyjadruje, radosti zo života : " V mojom skle sú obsiahnuté moje sny, moje túžby, dorozumievanie sa so sebou samým, s inými. Pohybujem sa rád, čo sa tvorby týka na hrane medzi možným a nemožným, ponúkam svetlo, krehkosť, premenlivé obrazy, možnosť všímať si inak samých seba. A čo chcem zdôrazniť, ja som sa rozhodol pracovať výsostne v kladnej polohe. Toto je moja komunikácia. Ja nehovorím o výnimočnosti skla, pre mňa je sklo výnimočné." A tak, viac ako kedykoľvek u Balgavého platia slová Ernsta Gombricha zo slávneho Príbehu umenia: " Nie je možné povedať, že existuje umenie ako také. Existujú iba umelci, ktorí sú obdarení obdivuhodným nadaním dávať do súladu tvary a farby až dovtedy, dokedy nedosiahnu optimálny výsledok, a ktorí sa vo vzácnejších prípadoch vyznačujú takou mravnou integritou, že sa nikdy neuspokoja s polovičným riešením a zrieknu sa lacných efektov a povrchných úspechov v prospech driny a úprimnej práce." Súčasťou výstavy sú obrazy diel umelca.
Poetické " portréty " Balgavého skla autorky fotografií Jany Hojstričovej sa vyformovali do prezentovanej podoby z procesu vzájomnej spolupráce oboch umelcov, ktorého základom bola niekoľkoročná dokumentácia. Hojstričovej pochopenie svetla a farieb Balgavého skla predstavuje vyhľadanie iných, mäkších pohľadov, aké sú zvyčajne možné pri priamom vnímaní skla. Sú vzácne jemným, tajuplným prienikom do jeho podstaty a tajomstva.