Radovan Stoklasa Fotografia

Radovan Stoklasa

Fotografia

Fakt, že si môžeme dianie okolo seba kedykoľvek odfotiť mobilným telefónom a každá udalosť je sprevádzaná (minimálne) fotografiou, sa stalo povinnou samozrejmosťou. Dokonca ju môžeme okamžite zdieľať do celého sveta, dať jej páčik, srdiečko a prípadne ju nejak cynicky, sofistikovane alebo naopak primitívne komentovať.

Svet sa stal automatickým obrazom, ktorý s nami už len tak ľahko emocionálne nepohne. Sme na ňom závislí a každú chvíľu naň nakúkame do mobilu, aby sme boli "v obraze".  Ako tvrdí John Berger, videnie je to, čo ustanovuje naše miesto v okolitom svete. A zároveň vzťah medzi tým, čo vidíme, a tým, čo vieme, nikdy nebude presne určiteľný. Radovan Stoklasa stojí presne uprostred tohto vzťahu - jeho snímky spájajú obraz udalosti s informáciou o nej. Určuje to pre domáce publikum v TASR a zároveň sprostredkováva pre agentúru Reuters dianie na Slovensku smerom von do zahraničia. Vyberá najvýpovednejší moment, ktorý zastupuje celú udalosť, a pritom sa často odohrá mimo jej "hlavného času". Už 25 rokov fotografuje prítomnosť, ktorá sa hneď po stlačení spúšte stáva minulosťou. Nie je zvykom, aby reportážny fotograf mal výstavu v galérii. On vlastne vystavuje skoro každý deň v tlači, aj keď jeho fotografie často prejdeme bez sústredenia sa na to, kto ich odfotil, vnímame ich ako sekundovú ilustráciu k textu. V galérii sú zrazu vytrhnuté z chronologickej štruktúry, zoradené do tematických celkov. Vybrali sme tie, ktoré svojou obrazovou kvalitou presahujú rámec zachytenia momentu a zároveň majú silnú výpovednú hodnotu. Z textu zostali iba popisky, podľa ktorých vieme, že pochádzajú z rokov 2001-2022. Je to veľa alebo málo?

Za ten čas sme vstúpili do EÚ a NATO, zažili pandémiu, máme jednu horšiu vládu za druhou, vedľa nás zúri vojna. Idealizujeme svoje životy na sociálnych sieťach a ešte stále sme sa nenaučili vážiť si sami seba a hájiť si svoje záujmy. Za objektívom alebo pred objektívom, fotografia nám ponúka potvrdenie si svojej existencie a jej hodnoty. Archivuje kontext udalostí, v ktorom sa odohráva náš príbeh. Sme aspoň o kúsok ďalej tam, kde sme chceli byť?

Veronika Marek Markovičová

Radovan Stoklasa (1978 v Trenčíne). Vášni k fotografovaniu podľahol už v detstve a zhoda
životných udalostí chcela, že sa mu jeho koníček stal zamestnaním. Jeho prvá fotografia v
novinách sa objavila na stránkach trenčianskeho mesačníka Považie už v roku 1997. Ďalšie
skúsenosti s novinárskou fotografiou získal v Nitrianskych novinách a potom v Týždni na Považí,
kedy už bol rozhodnutý stať sa fotoreportérom. Do profesionálneho novinárskeho sveta vstúpil v
roku 2001 ako fotoreportér Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, pre ktorú dodnes dokumentuje
najdôležitejšie kultúrne, politické a športové udalosti z Trenčianskeho regiónu. Od roku 2008 sa
vydal na dráhu freelance fotografa a spolupracuje s viacerými médiami. Pre celosvetovú
spravodajskú agentúru Reuters prináša fotografické reportáže zo Slovenska a okolitých krajín. Jeho
tvorbu si diváci mali možnosť pozrieť na viacerých samostatných výstavách a autorsky sa
spolupodielal aj na výstavách u nás aj v zahraničí.

Miesto konania

Galéria M.A. Bazovského v Trenčíne