Marko Vrzgula-Hladiny UKRAJINY
Výstava Marka Vrzgulu v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne chronologicky nadväzuje na výstavu v roku 2016 Polčas-PART II a niekoľkoročný cyklus PULZARY. Predstavuje výber z tvorby z rokov 2017 až 2023. Popri dielach z cyklu STRUNGOS (2017 – 2019) a HLADINY (2019 - ) vystavuje aj maľby reagujúce na najvážnejšiu udalosť v súčasnosti – inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorej začiatok sa viaže k dátumu 24. februára (2022), zhodou náhod k dátumu autorových narodenín. Možno o to intenzívnejšia bola snaha hľadať a nájsť formu, ako zareagovať, ako interpretovať situáciu a ako tú silnú emóciu spracovať do výtvarného diela. Pri práci na cykle HLADINY, našiel autor spôsob, akým artikulovať aktuálne dianie. V jeho súkromnom svete abstraktnej maľby sa v pravideľných kompozičných riešeniach usporiadania jednotlivých obrazových prvkov sformulovali odkazy na svet reálny v podobe schém Baudotovho komunikačného kódu. Baudotov kód (BC) predstavuje päťprvkový kód na zakódovanie značiek telegrafnej abecedy. (Patent naň získal v roku 1874 jeho vynálezca Jean Maurice Émile Baudot.)Známy sa stal ako medzinárodná telegrafná abeceda č. 1 (ITA1).Na začiatku 20. storočia ho upravil Donald Murray a spoločnosť Western Union. Baudot-Murray kód bol schválený ako Medzinárodná telegrafná abeceda č. 2 (ITA2). Tá sa stala predchodcom 7-bitového kódovania znakov (štandard ASCII) pre elektronickú komunikáciu. Odkaz BC má vďaka tomu presah až do súčasnosti. Správa vpísaná do telegrafnej pásky niesla odkaz v čase svojho vytvorenia a rovnako nesie odkaz obrazová plocha aj dnes. Na základe toho nemožno hovoriť len o komunikačnom, ale aj o pamäťovom médiu. Obraz, výtvarné dielo sa stáva pamäťovým médiom. Použitie Baudotovho kódu tvorí DNA obrazov. Základom pre kompozíciu sú názvy miest a dedín, ktoré sa stali dejiskom nezmyselných bojov. Vizuálna ani obsahová línia autorovej výpovede nepodsúva názor, nenúti súhlasiť. Kto je agresor a kto napadnutý je preňho zrejmé. Obrazy predstavujú pomyslený pamätník vojnových obetí. Presnosť a systémovosť BC sa stretáva s autorovým robustným štýlom maľby so zreteľom na vlastnú, vnútornú dynamiku, ktorej intenzita sa zvyšuje dôsledkom zhusťovania kruhov, ako aj stále zložitejšou kompozíciou. Pastóznu, gesticko-reliéfnu maľbu dopĺňa a niekedy úplne alternuje lazúrne používanie farebného média. To prinášanové možnosti maliarskeho prejavu, ale aj rozvoj tvorivej metódy. Samotný oznam o mieste a jeho prečítanie nie je prvoradým autorovým cieľom. Tým je saturovať diváka samotným výrazom jednotlivých diel, aj v prípade, že kód nedešifruje.
