Sídlo galérie
Pôvodným sídlom galérie bol barokový kláštorný komplex Rehole piaristov priamo v historickom centre Trenčína, ktorý v roku 2001 vystriedala budova pochádzajúca z konca 19. storočia na Palackého ulici 27. Sídlom galérie sa v jej počiatkoch stala budova bývalého piaristického kláštora situovaná priamo v historickom centre mesta. Rozsiahly barokový objekt, postavili v rokoch 1653 - 1662. Pre potreby galérie prebehla náročná rekonštrukcia a úprava interiéru. Nové priestory sprístupnili verejnosti v roku 1979.
Stavba sa datuje do obdobia rokov 1653-1662. Komplex pôvodne vybudovali ako trojkrídlovú, dvojtraktovú a štvorpodlažnú budovu s rajským dvorom uprostred. V priebehu 17. a 18. storočia k nemu pristavili dve krídla tvaru písmena "L". Za zmienku stojí bohatá štuková výzdoba refektára a lekárne ku svätému Duchu. Na výzdobe je badateľný jasný vplyv talianskych majstrov. Slnečné hodiny na dvorovej fasáde južného krídla pochádzajú z roku 1711. Staršie sú slnečné hodiny na protiľahlej fasáde z polovice 17. storočia. Ku kláštornému komplexu patrí aj barokový kostol svätého Františka Xaverského. Hotovú stavbu vysvätili 1. júla 1657 v prítomnosti niekoľkých biskupov, kráľovského palatína a mnohých kňazov.
Galéria tu sídlila do roku 2001, kedy v zmysle reštitučného zákona musela vrátiť budovu kláštora do užívania jeho pôvodnému majiteľovi, teda Reholi piaristov na Slovensku. Tým sa opäť otvorila otázka hľadania nového sídla galérie. Vhodným objektom bola historická budova z konca 19. storočia na Palackého ulici, číslo 27. Galéria sa po mnohých stavebných úpravách presťahovala do nového sídla v roku 2001. I tu pokračujú početné odborné aktivity galérie. Návštevníci nájdu v jej priestoroch stálu expozíciu z tvorby Miloša Alexandra Bazovského, výtvarných umelcov trenčianskeho regiónu a samozrejme pokračuje i realizácia krátkodobých výstavných podujatí.
Palácovú pseudobarokovú stavbu dal postaviť podžupan Maršovský v 80. rokoch 19. storočia. Je to trojkrídlová dvojpodlažná, podpivničená budova. Uličné krídlo má reprezentačne riešený vstup a prejazd v strede dispozície. V objekte sa zachovalo množstvo architektonických detailov, napr. okenné a dverové výplne, štukové nástropné zrkadlá, architektonická úprava prejazdu a najmä úprava čelnej fasády s erbom. Podľa dochovaných dokumentov spomínaná stavba v roku 1881 ešte nestála. To znamená, že budovu museli postaviť niekedy v rozmedzí rokov 1881 až 1884, kedy ho na základe zmluvy kúpil Eugen Maršovský spolu so svojou manželkou Adelou.
Pôvodne išlo o židovský obytný dom s deviatimi nájomnými bytmi. V roku 1888 pristavili k nehnuteľnosti aj sklad, miesto pre koče a maštaľ. Štát uvalil na dom národnú správu v roku 1945. Podľa listiny vlastníctva bol od roku 1965 vlastníkom budovy Československý štát a budova prešla do správy Východnej dráhy Bratislava. Ako posledná organizácia tu sídlilo Stredné odborné učilište železničné so svojimi ubytovacími kapacitami. Od roku 1996 sa dom rekonštruoval pre potreby Galérie Miloša Alexandra Bazovského.